kilo -a kíl s. hovor. kilogram: pol k-a, dve k-á, päť kíl (cukru); kupovať na k-á vo veľkom množstve; expr. zhodiť zo seba zbytočné k-á schudnúť;
kilový príd.: k-é balenie;
kilečko -a -čiek s. zdrob. expr.
kilo- prefixoid ⟨fr. ‹ gr.⟩ ▶ prvá časť zložených slov označujúca v rámci desiatkovej sústavy tisícnásobok základnej jednotky, napr. kilogram, kilojoule, kilometer
kilo1 kila kíl s. hovor. ▶ základná jednotka hmotnosti, kilogram: k. múky; štvrť, pol kila mäsa; dve kilá jabĺk; kufor vážil 10 kíl; schudol, pribral osem kíl; expr. zbaviť sa nadbytočných kíl schudnúť; kupovať niečo na kilá vo veľkom množstve; utrieť z lustra k. prachu veľmi veľa ▷ kilečko1 -ka -čiek s. zdrob. expr.: pán v rokoch s nejakým tým kilečkom navyše; Predajú mi pol kila bôčika a zaúčtujú mi rovné kilečko. [Sme 1996]
kilo2 kila kíl s. mládež. slang. ▶ sto peňažných jednotiek, obyč. korún (do r. 2008), stokorunáčka, stovka: taxikár si pýtal dve kilá dvesto korún ▷ kilečko2 -ka -čiek s. zdrob.: ušetril som nejaké k.
kilo -a s. ‹f < g› kilogram;
kilový príd.: k-é závažie
kilo- ‹f < g› v zloženinách prvá časť s významami
1. tisíc
2. fyz. tisícnásobok základnej jednotky (napr. kilogram), zn. k
kilogram základná fyzikálna jednotka hmotnosti • hovor. kilo: dva kilogramy, dve kilá mäsa • expr. kilečko
kilo p. kilogram
kilo, -a, kíl str. hovor. kilogram: štvrť, pol kila múky, dve kilá cukru, päť kíl; kupovať niečo na kilá vo veľkom množstve;
kilový príd.: k-é závažie vážiace kilo
(jedno) kilo; (bez) kila; (ku) kilu; (vidím) kilo; (ó) kilo!; (o) kile; (s) kilom;
(tri) kilá; (bez) kíl; (ku) kilám; (vidím) kilá; (ó) kilá!; (o) kilách; (s) kilami;