kiar -ra L -ri pl. N -re m.
kiar -ra L -ri pl. N -re m. ⟨nem.⟩ region. ▶ zákruta na ceste: odbočiť za druhým kiarom; Hradská do Šľakovej samý kiar a brehy. [Š. Žáry]
kiar p. zákruta
zákruta zakrivenie cesty a pod. do ostrejšieho oblúka; takto zakrivené miesto • zatáčka: na ceste je veľa zákrut; vlak vošiel do zákruty, vybrať autom zatáčku • serpentína (ostrá zákruta): nebezpečná serpentína • ohyb • záhyb (miesto zakrivenia): ohyby, záhyby rieky, cesty • kľučka (oblúkovité vybočenia): kľučky chodníka • meander (riečna zákruta): rieka tvorí meandre • zákľuka (Podjavorinská) • nár. skrutka (Timrava) • nár. kiar (Žáry)
kiar, -a m. nár. zákruta na ceste: (Cesta) sa škriabala šiestimi kiarmi. (Žáry); na kiaroch vytrubovať (Hviezd.); Grúne sú pekné, ale sa v nich tiež nájdu kiare a spúštky (Kuk.) strmé zákruty
kera p. kiar
kiar m. i kiara ž. (kera, kira) strsl, vsl zákruta na ceste: Na kiari dávaj pozor, abi sa ťi ňeprevrhov vos! (Hliník n. Hron. NB); Cesta je samí merní kiar (Kociga RS); Na kiare sa zraziľi dve autá (Košťany n. Tur. MAR); Aľe na kire śe prevracil motor (Chrasť n. Horn. SNV); Te cesti potim kuśčik tag zonačil, kiri zrobil a to virovnal, bo to dosc stermo šlo z ľesa (Smižany SNV); kär (Rat. Zdychava RS); kiara (Východná LM); kera (Remeniny GIR, Hlinné VRN)
kira p. kiar
kiar [kiar, kir] m, kiara [kie-, ki-] ž nem 1. zákruta na ceste: tamže na miste geden smrek na dwoge bil rozpileni, a to sice pre mnohe kiare (B. BYSTRICA 17. st); zarubany a zataty kyr (MB 1701); w binngrundlu ma erbstolnyu y geden haupschacht pod nižnu kyeru; w Psolowim grunde 1 erbstolna i hauptschurff na spodnei kire (SPIŠ 1723; 1730 GB) P. tpn (roľa) Na kjare predna (JAKLOVCE 1740) 2. zried ban hornina obsahujúca rudu: hora, kde su kiary, kluffty a gangy (MB 1701)
kir p. kiar
kyr p. kiar