ker kra L kre mn. kry m. drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa, krík: ružový, lieskový k.;
kerový príd. zried.: k. zákrpok;
krík -a m.
1. zdrob. ku ker
2. ker: okrasné k-y;
kríček -čka m. zdrob.
krík -ka pl. N -ky, ker kra L kre pl. N kry m. ▶ drevina bez kmeňa s hustejšími konárikmi rozvetvujúcimi sa tesne nad povrchom pôdy: vysoký hustý k.; bujný, kvitnúci, tŕňový k.; ríbezľový, egrešový, šípkový k.; kríky ruží, orgovánu, cezmíny; vždyzelený k.; pestovať, vysádzať, strihať okrasné kríky; Otec stojí pri jazmínových kríkoch, opatrne drží konce vetvičiek medzi dvoma prstami a pomaly, s rozkošou k nim privoniava. [D. Kováč]; Tis rastie vo forme mohutného kra alebo nižšieho stromu. [NP 1988] ▷ kríček -čka pl. N -čky m. zdrob.: oberať čučoriedky z kríčkov; Poznám tam každý strom aj každučký kríček. [V. Šikula] ◘ fraz. chodiť poza kríčky konať tajne
ker drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa • krík • kriak: malinový, ozdobný ker, krík, kriak
ker, kra, 6. p. kre, mn. č. kry m. drevnatá rastlina rozvetvujúca sa hneď od zeme: malinový, ružový k., tŕnitý k.; okrasný k.;
krík, -a i kríček, -čka m. zdrob.
(jeden) ker; (bez) kra; (ku) kru; (vidím) ker; (ó) ker!; (o) kre; (s) krom;
(štyri) kry; (bez) krov; (ku) krom; (vidím) kry; (ó) kry!; (o) kroch; (s) krami;