Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst

kel1 -u L -i m. kapustovitá zelenina pestovaná pre kučeravé listy tvoriace hlavu, bot. Brassica oleracea sabauda; jedlo z nej: ružičkový k. odroda s dlhou byľou a drobnými hlavičkami na nej; k. s mäsom

niž. hovor.: choď (s tým) do k-u! výraz nesúhlasu, daj pokoj; byť v k-i v nepríjemnej situácii;

kelový príd.: k. prívarok


kel2 kla L kle mn. kly m. veľký, vyčnievajúci zub niekt. cicavcov: diviačie, slonie kly;

klový príd.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kel kla L kle mn. kly m. (veľký zub)
kel ‑u L ‑i mn. ‑y m. (zelenina); kelový

kel kelu L keli pl. N kely m. (zelenina)

kel kla L kle pl. N kly m. (zub)

kel1 kelu L keli pl. N kely m. ⟨nem. ‹ lat.⟩ 1. ▶ dvojročná rastlina z čeľade kapustovitých vytvárajúca hlávku zvinutých, obyč. kučeravých listov, používaná ako zelenina: skoré, neskoré odrody kelu; vysádzať priesady kelu; zber kelubot. kel hlávkový Brassica oleracea var. sabauda; kel kučeravý Brassica oleracea var. acephala; kel ružičkový Brassica oleracea var. gemmifera odroda s púčikmi (miniatúrnymi zelenými hlávkami) v pazuchách listov obaľujúcimi vysokú byľ
2.hlávka tejto rastliny; jedlo z nej: kúpiť na trhu k., dve hlávky kelu; umývať listy kelu; pridať do polievky štvrtinku kelu; na obed bude k. s mäsom
fraz. byť v keli a) (obyč. o človeku) nachádzať sa v zlej, nepríjemnej situácii: vypnú elektrinu a sme v keli! b) (o veci, o jave) byť stratený, zničený, nevydarený: to je v keli!; choď/hybaj [s tým] do kelu! mierne zahrešenie vyjadrujúce zlosť, hnev, rozhorčenie, nesúhlas
do keludokelu1, dokelu2


kel2 kla L kle pl. N kly m.mohutne vyvinutý, vyčnievajúci zub niektorých cicavcov: mamutí k.; slonie kly; horné, dolné diviačie kly; na stene bola zavesená hlava diviaka s obrovskými klami

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kel1, -u, 6. p. -i m. druh kapustovej zeleniny s dužnatými jedlými listami: hlávka k-u; púčkový k. druh kelu s dlhou byľou, na ktorej rastú jedlé púčky, bot. kapusta ružičková;

kelový príd.: k. list; k. prívarok pripravený z kelu; k-á polievka


kel2, -kla, 6. p. kle, mn. č. kly m. veľký a silný zub niektorých zvierat: kly slony, diviaka; mamutí k.

kelový p. kel1


kel1 m. (kél, keľ, khel)
1. csl kapustovitá zelenina, pestovaná pre kučeravé listy tvoriace hlavu, bot. kapusta obyčajná kelová (Brassica oleracea sabanda): Doňiesla son zo zahraďi pekňí kel (Pukanec LVI); Zasaďila pekňí keľ (Pukanec LVI); Zasaďila som aj kel (Návojovce TOP); Bars šumni kel u tej zahratkoj (Niž. Hrabovec VRN)
2. jedlo z nej: Kel je moje oblúbené jello (Bánovce n. Bebr.); Navarím dnes khelu, nech je trochu zmiena (Skalica); khel (Rača BRA); kél (St. Hory BB); kelový príd.: Do keľovej poľiouki zme dávaľi šťipku majcherúnovej pľevi, abi voňala (Pukanec LVI); Keď mi ostaňe kel, urobín z ňeho na druhí ďeň kelovú polieuku (Návojovce TOP); Kelova omačka barz dobra (Vranov)


kel2 m. i kelč
1. veľký vyčnievajúci zub niektorých cicavcov: Ďivá sviňa má kel (Pucov DK); Ďiviag aj sviňa majú velké kli (Návojovce TOP); kelč (Or. Biely Potok TRS)
2. zub na drevených vidlách: Naprau̯ tie kli dačím, lebo sa kívajú! (Chlebnice DK)
3. zsl, vsl klík na zemiakoch: Bež obrad zemáki s klóv! (Lubina NMV); Tepléj pivňici zemáki prerastú klami (Brodzany TOP); Idzeme do pivňici obrac košik gruľ s keloch (Spiš. Štvrtok LVO); Pater na tote bandurki, jake maju kli! (Kendice PRE)

kel1 [-l, -ľ], m nem
1. bot kapusta obyčajná kelová Brassica oleracea cv. sabauda: kapusty a khelu (s. l. 1692); wzál kelyu pre kuchinu (ŽILINA 1709); kapusta, kell a karlifiol (PR 18. st); z kellem se zachazy gako s kapustu (NN 18. st); wezmi wlaskeg kapusty (:kelu:) (LR7 18. st)
2. jedlo z kelu: do kelu mladeg slaniny (ŽILINA 1712); -ový príd k 1: semeno kelowe (KLe 1740); kelowje listi (PL 1787); khelowe hluby (Kal 18. st)

kel2 m klík, klíček: zrno zbožá pússťa zo seba kel (DS 1795)

Kel Kel
kel
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) kel
G (bez) kelu
D (ku) kelu
A (vidím) kel
L (o) keli
I (s) kelom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) kely
G (bez) kelov
D (ku) kelom
A (vidím) kely
L (o) keloch
I (s) kelmi

kel
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) kel
G (bez) kla
D (ku) klu
A (vidím) kel
L (o) kle
I (s) klom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) kly
G (bez) klov
D (ku) klom
A (vidím) kly
L (o) kloch
I (s) klami
karfiol, kel kučeravý, kaleráb choux-fleurs, choux frisés, choux-raves

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu