kel1 -u L -i m. kapustovitá zelenina pestovaná pre kučeravé listy tvoriace hlavu, bot. Brassica oleracea sabauda; jedlo z nej: ružičkový k. odroda s dlhou byľou a drobnými hlavičkami na nej; k. s mäsom
● niž. hovor.: choď (s tým) do k-u! výraz nesúhlasu, daj pokoj; byť v k-i v nepríjemnej situácii;
kelový príd.: k. prívarok
kel2 kla L kle mn. kly m. veľký, vyčnievajúci zub niekt. cicavcov: diviačie, slonie kly;
klový príd.
kel kelu L keli pl. N kely m. (zelenina)
kel kla L kle pl. N kly m. (zub)
kel1 kelu L keli pl. N kely m. ⟨nem. ‹ lat.⟩ 1. ▶ dvojročná rastlina z čeľade kapustovitých vytvárajúca hlávku zvinutých, obyč. kučeravých listov, používaná ako zelenina: skoré, neskoré odrody kelu; vysádzať priesady kelu; zber kelu □ bot. kel hlávkový Brassica oleracea var. sabauda; kel kučeravý Brassica oleracea var. acephala; kel ružičkový Brassica oleracea var. gemmifera odroda s púčikmi (miniatúrnymi zelenými hlávkami) v pazuchách listov obaľujúcimi vysokú byľ 2. ▶ hlávka tejto rastliny; jedlo z nej: kúpiť na trhu k., dve hlávky kelu; umývať listy kelu; pridať do polievky štvrtinku kelu; na obed bude k. s mäsom ◘ fraz. byť v keli a) (obyč. o človeku) nachádzať sa v zlej, nepríjemnej situácii: vypnú elektrinu a sme v keli! b) (o veci, o jave) byť stratený, zničený, nevydarený: to je v keli!; choď/hybaj [s tým] do kelu! mierne zahrešenie vyjadrujúce zlosť, hnev, rozhorčenie, nesúhlas ▷ do kelu ↗ dokelu1, dokelu2
kel2 kla L kle pl. N kly m. ▶ mohutne vyvinutý, vyčnievajúci zub niektorých cicavcov: mamutí k.; slonie kly; horné, dolné diviačie kly; na stene bola zavesená hlava diviaka s obrovskými klami
kel1, -u, 6. p. -i m. druh kapustovej zeleniny s dužnatými jedlými listami: hlávka k-u; púčkový k. druh kelu s dlhou byľou, na ktorej rastú jedlé púčky, bot. kapusta ružičková;
kelový príd.: k. list; k. prívarok pripravený z kelu; k-á polievka
kel2, -kla, 6. p. kle, mn. č. kly m. veľký a silný zub niektorých zvierat: kly slony, diviaka; mamutí k.
kelový p. kel1
kel1 m. (kél, keľ, khel) 1. csl kapustovitá zelenina, pestovaná pre kučeravé listy tvoriace hlavu, bot. kapusta obyčajná kelová (Brassica oleracea sabanda): Doňiesla son zo zahraďi pekňí kel (Pukanec LVI); Zasaďila pekňí keľ (Pukanec LVI); Zasaďila som aj kel (Návojovce TOP); Bars šumni kel u tej zahratkoj (Niž. Hrabovec VRN) 2. jedlo z nej: Kel je moje oblúbené jello (Bánovce n. Bebr.); Navarím dnes khelu, nech je trochu zmiena (Skalica); khel (Rača BRA); kél (St. Hory BB); kelový príd.: Do keľovej poľiouki zme dávaľi šťipku majcherúnovej pľevi, abi voňala (Pukanec LVI); Keď mi ostaňe kel, urobín z ňeho na druhí ďeň kelovú polieuku (Návojovce TOP); Kelova omačka barz dobra (Vranov)
kel2 m. i kelč 1. veľký vyčnievajúci zub niektorých cicavcov: Ďivá sviňa má kel (Pucov DK); Ďiviag aj sviňa majú velké kli (Návojovce TOP); kelč (Or. Biely Potok TRS) 2. zub na drevených vidlách: Naprau̯ tie kli dačím, lebo sa kívajú! (Chlebnice DK) 3. zsl, vsl klík na zemiakoch: Bež obrad zemáki s klóv! (Lubina NMV); Tepléj pivňici zemáki prerastú klami (Brodzany TOP); Idzeme do pivňici obrac košik gruľ s keloch (Spiš. Štvrtok LVO); Pater na tote bandurki, jake maju kli! (Kendice PRE)
kel1 [-l, -ľ], m nem 1. bot kapusta obyčajná kelová Brassica oleracea cv. sabauda: kapusty a khelu (s. l. 1692); wzál kelyu pre kuchinu (ŽILINA 1709); kapusta, kell a karlifiol (PR 18. st); z kellem se zachazy gako s kapustu (NN 18. st); wezmi wlaskeg kapusty (:kelu:) (LR7 18. st) 2. jedlo z kelu: do kelu mladeg slaniny (ŽILINA 1712); -ový príd k 1: semeno kelowe (KLe 1740); kelowje listi (PL 1787); khelowe hluby (Kal 18. st)
kel2 m klík, klíček: zrno zbožá pússťa zo seba kel (DS 1795)