kefa kefy kief ž. ⟨maď. ‹ tur.⟩ 1. ▶ nástroj zo štetín, drôtov a pod. zapustených do drevenej, plastovej al. kovovej plochy a používaný na česanie, čistenie, drhnutie al. leštenie: drôtená, oceľová, ryžová k.; ostrá, kruhová k.; mäkká k. na vlasy; k. na šaty, na topánky; k. na umývanie fliaš; komínové, technické, špeciálne kefy; rotujúce kefy umývacej linky; vydrhnúť sa vo vani kefou a mydlom; premasírovať si telo suchou kefou; čistiť koňa, psa kefou; Z prednej izby sa ozýval pravidelný šuchot kief; mladucha s družičkami upratovali. [M. Zelinka]
2. eltech. ▶ vodivá časť zberacieho zariadenia (uhlík al. kov) slúžiaca na prívod al. odvod elektrického prúdu z točiacej sa časti elektrického stroja: kefy dobre dosadajú na komutátor motora
◘ fraz. zjem/prehltnem/ hrub. zožeriem kefu, ak... neverím, že sa niečo uskutoční al. niekto niečo urobí
▷ zdrob. ↗ kefka
kefka -ky kefiek ž. 1. zdrob. ▶ malá kefa: masážna k.; k. na šaty; vykefovať vlásky po kúpeli detskou kefkou
2. ▶ predmet, pomôcka na čistenie: zubná k., k. na zuby; k. na čistenie dojčenských fliaš; štetinová, oceľová, špirálovitá, bavlnená k. na čistenie a konzervovanie poľovných zbraní
3. obyč. pl. kefky poľov. ▶ silne osrstené hrboľčeky (pachové žľazy) na zadných nohách parohatej zveri
4. obyč. pl. kefky eltech. ▶ uhlíky, cez ktoré sa privádza prúd do rotora elektrického stroja
▷ kefôčka -ky -čok ž. zdrob. expr. k 1, 2: upraviť si obočie jemnou kefôčkou; kefôčky na nožičkách včiel