Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

kedy zám. opyt. príslov.

1. expr. i kedyže vyj. otázku zameranú na časový úsek al. na časový bod: k. sa vrátiš?

2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú (s časovým význ.): nevie, k. má prestať

3. nenáležite sa použ. pri uvádzaní vzťaž. vety prívlastkovej s časovým význ. (namiesto spoj. keď): v ten deň, kedy odišiel, správ. keď odišiel

4. expr. má význ. neurč. zám.: či sa k. vráti? dakedy; chodí k nám často: k. s deťmi, k. sám raz ..., raz ...

5. v spoj. s inými neurč. zám. označ. ľubovoľnosť, kedykoľvek: je najlepší, aký tu k. bol

6. má význ. vymedz. zám. (v reč. otázkach): k. nám už bude lepšie?nikdy nám nebude lepšie

7. v spoj. so slovesami (ne)mať, (ne)byť a inf. vyj. (ne)možnosť realizovať pripojený dej: (ne)má k. prísť; nieto k. urobiť poriadok

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kedy zám. príslov.

bohviekedy, pís. i bohvie kedy zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť času, v neznámom, neurčitom čase (často so záporným hodnotením); syn. čertviekedy: b. sa vráti; b. sa zase uvidíme; Vraha pustia na podmienku a ďalší súd bude bohviekedy. [Sme 2002]


čertviekedy, pís. i čertvie kedy zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť času (často so záporným hodnotením); syn. bohviekedy: č. tí prídu; č. sa konečne ozve; Čertviekedy bude pršať, - pokračoval sused. [Ľ. Jurík]


kedy zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na časové okolnosti (časový úsek al. časový bod): k. sa to stalo?; k. sa vrátiš?; k. si na to prišiel?; k. odchádza vlak?
2. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú a odkazuje na čas: nevie, k. má prestať; napíš, k. prídeš; pýtajú sa, k. dokončíme projekt; netuším, k. sa to začalo; Nemožno presne povedať, kedy sa tí dvaja zblížili. [M. Zelinka]
3.nenáležite sa používa vo vzťažnej funkcii pri uvádzaní vedľajšej vety prívlastkovej s časovým významom (namiesto spojky keď), napr. v ten deň, k. odišiel, správ. v ten deň, keď odišiel
4. expr. v rečníckych otázkach ▶ má význam neurčitosti, niekedy, dakedy: či sa k. vráti?; či sa k. umúdri?
5. v spojení s inými (opytovacími) zámenami ▶ odkazuje na ľubovoľnosť, kedykoľvek: je najlepší učiteľ, akého sme k. mali; bola to najkrajšia, najčistejšia krajina, akú som k. videl; dokázal všetko, čo k. dokázať chcel; Vtedy sa priznal, že je to najťažšia otázka, akú kedy dostal. [I. Izakovič]
6. v rečníckych otázkach ▶ má vymedzovací význam: k. som také niečo tvrdil? nikdy som to netvrdil; k. som vám to vyčítala? nikdy som vám to nevyčítala; k. sme vám nepomohli s deťmi? vždy sme vám pomohli
7. v spojení so slovesami mať, nemať al. byť, nebyť a s neurčitkom ▶ odkazuje na možnosť al. nemožnosť realizovať daný dej vzhľadom na čas: má, nemá k. prísť; nieto k. urobiť poriadok; mohol by si, ak máš k., opraviť bicykel; potom už mu nemala k. rozprávku dorozprávať; Rozdať všetko takým, ako si ty, na to je vždy kedy. [Ľ. Smrčok]; Ani ste ešte dnes nejedli, pravda,... - Veru nie, nebolo kedy. [L. Ballek]
8. v spojení ako kedy al. kedy ako ▶ obyč. v odpovedi odkazuje na rozmanitosť al. neurčitosť spôsobu, podľa okolností, nie vždy rovnako; raz tak, raz inak: ako sa vám darí? - nuž, ako k.; ako idú obchody? - k. ako, raz lepšie, raz horšie; S rodičmi sa zhovárala po maďarsky i po slovensky, ako kedy prišlo. [V. Šikula]; Ľudia sa tu izolovali od seba, vše sa spájali, ako kedy. [L. Ballek]
9. ako súčasť dvojčlenného výrazu kedy - kedy ▶ odkazuje na rad neurčitých časových bodov: chodí k nám často: k. s deťmi, k. sám raz tak, raz inak
fraz. kto to kedy slýchal/videl! prejav údivu, zarazenia; nevie, kedy má dosť nepozná mieru, nestačí mu, je nenásytný


ktohoviekedy, pís. i ktohovie kedy zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť času, v neznámom, neurčitom čase (často so záporným hodnotením); nevedno kedy; syn. bohviekedy: k. sa tam usadili; máme sa riadiť k. vydaným rozhodnutím?


ktoviekedy, pís. i ktovie kedy zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť času, v neznámom, neurčitom čase (často so záporným hodnotením); nevedno kedy; syn. bohviekedy: k. sa vráti; k. sa zase uvidíme; Čo ak za týmto omeškaným, ktovie kedy napísaným listom nasleduje druhý, ozajstný, ten, ktorý prináša konečné vysvetlenie? [P. Vilikovský]


neviemkedy, pís. i neviem kedy zám. neurčité príslovkové hovor. ▶ odkazuje na neurčitosť času, v neznámom, neurčitom čase; syn. čojaviemkedy: vrátim sa n.; robili s ňou rozhovor, ale vyjde n.

kedy 1. vyjadruje otázku zameranú na časový úsek al. časový bod • expr. kedyže: Kedy(že) sa to stalo?

2. p. niekedy 4 3. p. keď 3


ktoviekedy, pís. i ktovie kedy vyjadruje neurčitosť časového úseku al. časového bodu • nevedno kedy: ktoviekedy, nevedno kedy sa sem znova dostanemehovor. ktohoviekedy, pís. i ktohovie kedyhovor. expr.: ktožehoviekedybohviekedyčertviekedy, pís. i ktožehovie kedy, bohvie kedy, čertvie kedy (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviekedy, čertviekedy sa ten vráti


niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakaťzavšehovor. všeobčaszried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoropríležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledokz času na časkedy-tedysem-tamtu a tamtu i tamtu i tutu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilochvíľamichvíľkamičasom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakovzried. kedy-netedy (Kukučín)zastaráv. niekdy (Vansová)

2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedyvoľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránomzastar. niekdykedysi: bolo to kedysi pred rokom

3. v minulosti • dakedyvoľakedykedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysiprvraz: dodržal sľub prv, raz danýzastar. niekdy (Rázusová-Martáková)zastar. jednúc (Hviezdoslav)fraz.: svojho časuza starých čias

4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedyvoľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhráčasomraz: hádam časom, raz príde na to sámpríležitostne: príležitostne jej zatelefonujemexpr. kedy: Či sa kedy umúdri?zastar. niekdy (Šteinhíbel)nár. daraz (Botto)fraz. skôr či/alebo neskôr


stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosťmať dosťpostačovaťpostačiťdostačiťdostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačujevystačiťvystačovať: múka do nového nevystačívyjsť: s peniazmi ešte vyjdemdochádzaťdochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačívystačiť: vystačím držať krok s vamivládaťstihnúťmôcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom časevedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliťarch. dolieť: robil, kým dolel

3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúťstíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhalimať časmať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadokzastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť


stihnúť 1. mať dosť času na niečo • stačiťmať časmať kedy: zaplaťte za mňa, ja som nestihol, nestačil, nemal som čas, nemal som kedy

2. prísť včas niekam, včasným príchodom dosiahnuť cieľ • zastihnúťdostihnúť: matku stihli, zastihli ešte živú; autobus ešte dostihnešzachytiť (nájsť niekde): správa ma zachytila, stihla doma; dážď ich zachytil v horechytiťdochytiť: ešte som poštára (do)chytilstretnúť: stretlo ho nešťastiezájsťprikvačiť: zašla ich, prikvačila ich noc

3. mať možnosť, mať príležitosť • môcť: robia, čo stihnú, môžu; pýta sa, kde stihne, môže nakúpiť

4. porov. stíhať 2 5. p. stačiť 2, 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kedy zám. prísl.

I. opyt. (uvádza priamu i nepriamu otázku) v ktorom čase: Kedy prídeš? Pýtam sa ťa, kedy prídeš.

II. neurč.

1. v neurčitom čase, niekedy, voľakedy: Ej, chlapče, len s rozumom, aby si kedy neobanoval! (Jil.) Či to kedy svet videl! (Vaj.) Ktože to slýchal kedy, ešte v lete hrať sa v karty! (Tim.) Tak zahynula sláva naša a boh zná, či sa zas kedy skvieť bude na oblohe národov. (Kal.)

2. hovor. mať, nemať kedy, je kedy, nieto kedy mať, nemať čas, je čas, niet času: Nemám kedy zabávať sa s tebou. (Heč.)

3. v dvojici kedy... kedy = raz... raz, raz... inokedy, niekedy... niekedy: Roľníci zvážali z polí kedy viac, kedy menej. (Jil.)

4. kedy ako, ako kedy podľa okolnosti, nie vždy rovnako, raz tak, raz ináč: „Ako ide obchod?“ „Ako kedy.“ (Kuk.) „Mne hádam len uveríte?“ „Kedy ako,“ vypovie Mráz. (Kal.)

III. používa sa nenáležite miesto spojky keď: „R. 1945, kedy Sovietska armáda oslobodila našu vlasť... “, správ. keď

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor