keby
I. spoj. podraď.
1. uvádza vety podmienkové, v ktorých je vyjadrená neskutočná al. neistá podmienka. A bol by už Janík na slobode býval, keby sa na neho zlý duch nebol díval. (Botto); často v dvojici spojok keby... to by, keby... tak by: Keby ste tak jedli žemľu, to by ste si len pochutili. (Zúb.) Keby to povedal pán farár, tak by to aj prehrýzli. (Min.); býva i v nepravých vetách podmienkových: Chcel by som si schladil krv, keby mal prísť horúci deň. (Jil.) A ono, keby ležať, nechže by ležal... (Taj.)
2. uvádza vety podmetové: Najhoršie, čo by sme mohli spraviť, bolo by to, keby sme sa tu rozplakali. (Heč.)
3. keby aj uvádza vetu prípustkovú: Keby aj bolo hotové (letisko), bohvie komu bude na osoh. (Jil.) Nevidel nás nik? A keby aj! (Ráz.)
4. ako keby a) uvádza vetu prirovnávaciu: Je im (chlapcom), ako keby ich priviazali ku stĺpu hanby. (Jil.); b) uvádza príslovkovú vetu spôsobovú: Robí sa, ako keby nepočul.
II. čast.
1. uvádza vety želacie: „Keby už bol tomu koniec,“ vzdychol si. (Taj.) Dobrý chlap. Keby sme len všetkých takých mali! (Pláv.)
2. uvádza vety vyjadrujúce miernu, zdvorilú formu žiadosti al. rozkazu: „Nechce ani počuť o hore,“ oznamoval otec, „keby si ho dáko prehovoril.“ (Pláv.); často i v zdvorilostných frázach: keby ste boli taký láskavý, keby ste dovolili ap.
prosiť, -í, -ia nedok.
1. (koho o čo, zried. i za čo i čo; so spoj. aby, žeby, keby, s neurč.; čo od koho, zried. u koho) zdvorilo, úctivo žiadať, pýtať: pekne, snažne, úpenlivo, ponížene p.; p. niekoho so slzami v očiach, p. so zopätými rukami, p. o prepáčenie, o milosť, o zmilovanie, o zľutovanie, o zhovenie, o strpenie, o pomoc; p. za odpustenie (Vaj., Jégé, Min.); Na pery sadol jej úsmev rozpačitosti, akoby chcela prosiť o odpustenie. (Tim.) Zaspievajte ešte! — prosí chlapec (Heč.) prosebne vyzýva; Prosila boha o deti (Taj.) modlila sa, aby sa jej narodili deti. Prosili očami aj tvárou, aby mohli ísť s rodákmi. (Ondr.) Nuž tuto nás voľáky vandrovník prosí, žeby sme ho vraj na kus odviezli. (Taj.) Prosil by som, veľmi by som prosil, keby ste ma upozornili, až sa bude chystať také niečo. (Urb.) Prosím pánov zaujať svoje miesta. (Jes.) Prosí od nich radu. (Mráz) Praotec i babka každá prosili ho (dážď) u boha (Lajč.) vyprosovali v modlitbách; arch. p. niekoho preboha (star. pís. pre boha), pre božie milosrdenstvo, pre Kristove rany, pre všetko drahé a sväté, na kolenách úpenlivo, snažne; p. niekoho na slovo, na slovíčko o krátky rozhovor; p. niekoho o ruku pýtať za manželku; veľa ráz si už aj sami smrť prosili (Tim.) žiadali si umrieť; p. niekoho o tanec požiadať o tanec, vyzvať do tanca
● smiem prosiť? zdvorilostná formulka, používaná pri požiadaní o tanec;
2. (za koho) prosením vymáhať u niekoho priazeň pre niekoho, prihovárať sa, orodovať za niekoho: A čo s procesiou prídu za teba prosiť, pôjdeš. (Jégé)
3. hovor. (bezpredm. i koho) informovať sa, opytovať sa: Cigáni dajú prosiť, či môžu prísť hore. (Laz.)
4. (o zvieratách) stavať sa na zadné nohy a predné končatiny pozdvihnúť ako k prosbe: pes panáčkuje a prosí;
5. zried. chodiť po pýtaní, pýtať almužnu, žobrať: Najmladšieho vyhnal hlad do šíreho sveta prosiť, drôtovať. (Heč.)
6. prosiť (si) (čoho, čo, s neurč.) žiadať si, želať si, chcieť (najmä v rodinnom prostredí, v reštaurácii, v obchode ap.): p. si vody, vína, mlieka; p. (si) chleba, p. (si) obed, večeru; Prosíš si ešte? budeš ešte viac jesť (piť)? Prosím si niečo jesť (piť). — Prosím si kilo chleba, prosím si látku na šaty chcem kúpiť; p. si kabát podaj(te) mi kabát
|| prosiť sa (komu, so spoj. aby) nástojčivo žiadať, naliehať, prosiť: Ej čo! Neprosil sa čert babe, ani ja takej -. (Kal.) Prosiť sa nepôjdem — nie, nikdy! (Kuk.) Žobrák prosil sa veľmi, aby mu preboha dali prenocovať. (Dobš.) Bude sa ešte prosiť (Kuk.) okolnosti ho ešte prinútia pokoriť sa.
rád3, rada, rado, mn. č. radi, rady, 2. st. radšej príd. s významom príslovky, 2. a 3. st. len prísl.
1. (stojí pri slovese a blíži sa príslovke) s radosťou, s ochotou, s chuťou, s potešením; s obľubou: r. pracuje, r. sa učí, r. pomôže; rada tam chodí; rada sa pekne oblieka, nosí; neos. Kde sa dobre vodí, tam sa rado chodí. (porek.); r. si vypije o človeku, ktorý si obľubuje, ktorý často pije alkoholické nápoje; r. vidí niekoho, niečo teší sa niekomu, niečomu, ľúbi niekoho, niečo; zo srdca r. veľmi ochotne
● hovor. rado sa stalo ochotne som to urobil (obyč. zdvorilostná formula ako odpoveď na poďakovanie); žart. rád ho vidí (má) ako koza nôž nemá ho rád, nenávidí ho;
2. (stojí pri slovese a blíži sa príslovke) obyčajne, spravidla: rada zabúda; rado sa to kazí; v apríli sa počasie rado mení; Po vydaji rado sa všeličo prevráti. (Kuk.)
3. (s podm. spôs. al. s čast. by + neurč. i bez slovesa) má modálny význam blízky slovesám chcieť, želať si: Rád by som sa stretol s týmto zvieraťom, aby som sa čo-to dozvedel o jeho živote. (Ondr.) Rád by som s vami prehovoriť pár slov. (Vaj.) On by tiež rád prísť sem, aby ste ho poznali. (Kuk.) Povie sestre, že by on už rád domov. (Taj.) Čo by si rád? Čo by ste radi? Čo si praješ? Čo si prajete?
4. mať rád (koho, čo; niekedy sa sloveso mať vynecháva) mať v obľube, obľubovať si, ľúbiť, milovať: mať r. svoju matku, svoje deti, svoju prácu, vlasť; mať r. hudbu, knihy; majú sa radi ľúbia sa, dobre sa znášajú; (Samko) fičúrstvo nemá rád. (Taj.) Najradšej mal v tejto chvíli Šveca, predsedu. (Tat.) Ona ho rada, hoci ho neraz karhá. (Kuk.) To nemám rád (rada) výraz odmietnutia
● hovor. maj ma rád (rada), majte ma radi (rady) nezáleží mi na tebe, na vás, čo ma po tebe, po vás;
5. byť rád (komu, čomu, so spoj. že, ak, keď, pri podmienke keby) tešiť sa, mať radosť z niečoho: Tí ľudia detí nemali, nuž boli chytenému dievčatku veľmi radi. (Janč.) Martin je rád, že si udobrí ženu. (Heč.) Budem rád, ak ma nechytí dážď. — Maroško je rád, keď neprišli. (Ráz.) To som rád (rada)! výraz spokojnosti, súhlasu. Aký som rád, že som sa s vami oboznámil (Stod.) veľmi ma teší; hovor. je celý r. veľmi sa teší;
6. v 2. a 3. st. vo funkcii zdôrazňovacej častice: Radšej nechaj, ty ešte väčšiu škodu spravíš. (Taj.) Mal si sa zaľúbiť radšej do čertovej matere, bol by si lepšie obstál. (Vám.) Najradšej by som sa bol dal hneď do roboty. (Hor.)