keď1 spoj. podraďovacia 1. ▶ uvádza časovú vetu: keď prišiel domov, všetci už spali; otec mu zomrel, keď mal desať rokov; vtedy, keď sme ťa potrebovali, si neprišiel; už sa poberal preč, keď zazrel svojho priateľa; Prebudil sa až vo chvíli, keď vlak poskakoval na výhybkách pred stanicou. [J. Kot]; A iba on ma upozornil, že už prišla jar, keď zajasal nad podbeľom neďaleko chodníka. [J. Zambor]; Kedysi sa tu hrávala opereta, keď však záujem Viedenčanov o tento žáner opadol, začali sa v divadle sústreďovať na muzikál. [Sme 1999]
2. v spojení až keď ▶ uvádza časovú vetu s významom súčasnosti al. predčasnosti voči deju hlavnej vety: prišiel, až keď sa rozvidnelo; rozdiel uvidíte, až keď sa na to poriadne pozriete; vyhľadal lekára, až keď choroba pokročila; Že je neskorá noc, zistíte, až keď je ticho. [InZ 1999]
3. ▶ uvádza podmienkovú vetu; syn. ak: keď budeš vyrušovať, nedostaneš nič; keď nevieš poradiť, mlč!; keď sa do toho pustíme, dokážeme to!; keď môže ísť on, prečo by si nemohol aj ty?; keď je tak, niet o čom hovoriť; keď si sa na to dal, tak bojuj!; Človek je spokojnejší, keď má plný bachor. [A. Bednár]; Keď sa už raz niečo začne, nech sa to aj dokončí, nie? [J. Blažková]
4. ▶ uvádza podmetovú vetu s významom podmienky: stačí mi, keď vidím, že si šťastný; dobre mu padlo, keď si trochu oddýchol; je pekné, keď si ľudia pomáhajú; bude lepšie, keď ostane doma; Prečo zapierať, že mi lichotilo, keď mi nadbiehali, keď sa ku mne pekne správali. [L. Ťažký]
5. ▶ uvádza prívlastkovú vetu s časovým významom: bolo to v to ráno, keď sme odchádzali na dovolenku; spomenul si na ten deň, keď odišiel z domu; prišla chvíľa, keď sa treba rozlúčiť; Pán farár často spomínal na časy, keď bol seminarista. [V. Šikula]; Toho roku, keď si ty na svet prišla, priniesli zabitého suseda s fajkou v ústach. [L. Ťažký]
6. ako súčasť dvojslovnej spojky ako keď ▶ uvádza (príslovkovú) spôsobovú vetu s významom prirovnania: Človek sa dozvedá všeličo, - povedal a doložil, ako keď zahrmí: - Aj v tomto dome. [H. Zelinová]; Z domu sa ozve zvuk, ako keď sa niečo veľké sklenené rozbíja. [InZ 2000]
7. ako súčasť dvojslovných spojok aj keď, i keď ▶ uvádza prípustkovú vetu; syn. hoci; napriek tomu, že: musíš to urobiť, aj keď sa ti nechce; i keď ho to bolí, premáha sa; robota ich drží, keď aj na ňu frflú; Bol nesmelý, stál iba pri dverách, aj keď ho ponúkala už niekoľko ráz sadnúť. [K. Tomaščík]
8. i v spojení keď však ▶ uvádza príčinnú vetu, keďže: keď si neprišiel, urobili sme to sami; Zvadila sa s nimi, že mali oni rozum mať, keď ho jej syn nemal. [M. Jančová]; Neboj sa, ja mám maličké deti rád, keď nemám vlastné, povozím rád cudzie. [L. Ballek]
9. ako súčasť dvojslovných spojok iba keď, len keď a v spojení keď tu ▶ uvádza časovú vetu, ktorej dej obyč. nečakane zasiahne do iného deja: pokojne kráča, iba keď dakto zakričí; ani si nevšimol, že za ním niekto ide, len keď sa ozve známy hlas; všetci už zaspávali, keď tu sa ozval v dome krik; Práve som ju chcel zbabelo obísť, keď tu zdvihla pátravo zrak a pohodila hlavou. [LT 1997]
10. súčasť frazeologizovanej konštrukcie keď - tak ▶ vyjadruje zmierenie sa hovoriaceho s faktom, že situácia, ktorá bude nasledovať, je nevyhnutná al. jedine možná: keď nie, tak nie; Teraz budeme čítať. - Keď čítať, tak čítať.; Nevedel som, že musíš spať. Keď musíš, tak musíš. [K. Jarunková]; Keď vojna, tak vojna, ale nie bezo mňa! [P. Andruška]; Ideme dolu! - Keď dolu, tak dolu. Ako myslíte. [R. Jašík]
◘ fraz. keď na to príde ak bude treba (v závislosti od okolností); keď nie po dobrom, musí to ísť po zlom s použitím nátlaku, z donútenia; keď sa loď potápa, potkany utekajú zbabelci v krízových situáciách, pri vzniku problémov al. v nebezpečenstve utekajú; keď sa to tak vezme ak sa nad tým zamyslíme, ak uvážime ◘ parem. keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj; keď drevo rúbajú, ívery lietajú al. keď sa rúbe les, ívery fŕkajú keď sa robia zásadné zmeny, doplatia na ne aj nevinní; keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú pri získavaní niekoho sa hovoria iba príjemné veci
keď2 spoj. priraďovacia ako súčasť dvojčlenných spojok keď (už) nie - aspoň, aj keď nie - aspoň ▶ vyjadruje odstupňúvací vzťah: keď už nie nové, aspoň zachované auto si kúpili; keď už nie na iné, aspoň na malinovku mu daj; Ponúkni im mier... Aj keď nie navždy, aspoň na päť rokov. [A. Habovštiak]; Poslal aj dve fotografie, obe sú z poľovačky a Jano, aj keď nie je na nich v poľovníckom, aspoň má poľovnícky klobúk. [V. Šikula]
keď3 čast. 1. ako súčasť dvojslovnej častice len keď ▶ vyjadruje uspokojenie so situáciou, hlavne, že: len keď ste zdraví!; len keď to funguje!
2. v spojení s časticou len ▶ vyjadruje citové hodnotenie situácie: keď si len pomyslím, koľko som v tých časoch mala energie!
◘ fraz. keď len to (obyč. v odpovedi) vyjadruje postoj, (jemné) zľahčovanie situácie al. vynútenú ochotu niečo pre niekoho urobiť, to je (pre mňa) maličkosť: oj, keď len to, vďačne ti urobím po vôli