Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

keď spoj.

I. podraď. uvádza vetu

1. príslov. časovú: k. je doma, odpočíva; k. sa zvečerilo, vrátil sa

2. podmienkovú, ak: k. budeš vyrušovať, nedostaneš nič

3. podmetovú s význ. podmienky, ak: bude lepšie, k. odíde

4. prívlastkovú s časovým význ.: bolo to v tú sobotu, k. sme mali návštevu

5. aj keď, i keď, keď aj, keď i a) podmienkovú s význ. krajnej podmienky: nepôjdem, aj k. sa rozpučíš b) prípustkovú, hoci: i k. ho to bolí, premáha sa

6. príčinnú, keďže: nemohla prísť, k. jej prekážal

7. iba k., len k. časovú, ktorej dej obyč. nečakane zasiahne do iného deja: pokojne kráča, iba k. dakto zakričí

8. nepravú časovú (s priraď. vzťahom); publ.: zápas vyhrali hostia, k. ešte v polčase viedli domáci

II. priraď. k. (už) nie – aspoň vyj. odstupňúvací vzťah: k. už nie nový, aspoň zachovaný

III. čast. vyj. hodnotiaci postoj k vete: k. ste len tu!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
keď spoj. i čast.

keď1 spoj. podraďovacia 1. ▶ uvádza časovú vetu: keď prišiel domov, všetci už spali; otec mu zomrel, keď mal desať rokov; vtedy, keď sme ťa potrebovali, si neprišiel; už sa poberal preč, keď zazrel svojho priateľa; Prebudil sa až vo chvíli, keď vlak poskakoval na výhybkách pred stanicou. [J. Kot]; A iba on ma upozornil, že už prišla jar, keď zajasal nad podbeľom neďaleko chodníka. [J. Zambor]; Kedysi sa tu hrávala opereta, keď však záujem Viedenčanov o tento žáner opadol, začali sa v divadle sústreďovať na muzikál. [Sme 1999]
2. v spojení až keď ▶ uvádza časovú vetu s významom súčasnosti al. predčasnosti voči deju hlavnej vety: prišiel, až keď sa rozvidnelo; rozdiel uvidíte, až keď sa na to poriadne pozriete; vyhľadal lekára, až keď choroba pokročila; Že je neskorá noc, zistíte, až keď je ticho. [InZ 1999]
3. ▶ uvádza podmienkovú vetu; syn. ak: keď budeš vyrušovať, nedostaneš nič; keď nevieš poradiť, mlč!; keď sa do toho pustíme, dokážeme to!; keď môže ísť on, prečo by si nemohol aj ty?; keď je tak, niet o čom hovoriť; keď si sa na to dal, tak bojuj!; Človek je spokojnejší, keďplný bachor. [A. Bednár]; Keď sa už raz niečo začne, nech sa to aj dokončí, nie? [J. Blažková]
4. ▶ uvádza podmetovú vetu s významom podmienky: stačí mi, keď vidím, že si šťastný; dobre mu padlo, keď si trochu oddýchol; je pekné, keď si ľudia pomáhajú; bude lepšie, keď ostane doma; Prečo zapierať, že mi lichotilo, keď mi nadbiehali, keď sa ku mne pekne správali. [L. Ťažký]
5. ▶ uvádza prívlastkovú vetu s časovým významom: bolo to v to ráno, keď sme odchádzali na dovolenku; spomenul si na ten deň, keď odišiel z domu; prišla chvíľa, keď sa treba rozlúčiť; Pán farár často spomínal na časy, keď bol seminarista. [V. Šikula]; Toho roku, keď si ty na svet prišla, priniesli zabitého suseda s fajkou v ústach. [L. Ťažký]
6. ako súčasť dvojslovnej spojky ako keď ▶ uvádza (príslovkovú) spôsobovú vetu s významom prirovnania: Človek sa dozvedá všeličo, - povedal a doložil, ako keď zahrmí: - Aj v tomto dome. [H. Zelinová]; Z domu sa ozve zvuk, ako keď sa niečo veľké sklenené rozbíja. [InZ 2000]
7. ako súčasť dvojslovných spojok aj keď, i keď ▶ uvádza prípustkovú vetu; syn. hoci; napriek tomu, že: musíš to urobiť, aj keď sa ti nechce; i keď ho to bolí, premáha sa; robota ich drží, keď aj na ňu frflú; Bol nesmelý, stál iba pri dverách, aj keď ho ponúkala už niekoľko ráz sadnúť. [K. Tomaščík]
8. i v spojení keď však ▶ uvádza príčinnú vetu, keďže: keď si neprišiel, urobili sme to sami; Zvadila sa s nimi, že mali oni rozum mať, keď ho jej syn nemal. [M. Jančová]; Neboj sa, ja mám maličké deti rád, keď nemám vlastné, povozím rád cudzie. [L. Ballek]
9. ako súčasť dvojslovných spojok iba keď, len keď a v spojení keď tu ▶ uvádza časovú vetu, ktorej dej obyč. nečakane zasiahne do iného deja: pokojne kráča, iba keď dakto zakričí; ani si nevšimol, že za ním niekto ide, len keď sa ozve známy hlas; všetci už zaspávali, keď tu sa ozval v dome krik; Práve som ju chcel zbabelo obísť, keď tu zdvihla pátravo zrak a pohodila hlavou. [LT 1997]
10. súčasť frazeologizovanej konštrukcie keď - tak ▶ vyjadruje zmierenie sa hovoriaceho s faktom, že situácia, ktorá bude nasledovať, je nevyhnutná al. jedine možná: keď nie, tak nie; Teraz budeme čítať. - Keď čítať, tak čítať.; Nevedel som, že musíš spať. Keď musíš, tak musíš. [K. Jarunková]; Keď vojna, tak vojna, ale nie bezo mňa! [P. Andruška]; Ideme dolu! - Keď dolu, tak dolu. Ako myslíte. [R. Jašík]
fraz. keď na to príde ak bude treba (v závislosti od okolností); keď nie po dobrom, musí to ísť po zlom s použitím nátlaku, z donútenia; keď sa loď potápa, potkany utekajú zbabelci v krízových situáciách, pri vzniku problémov al. v nebezpečenstve utekajú; keď sa to tak vezme ak sa nad tým zamyslíme, ak uvážime ◘ parem. keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj; keď drevo rúbajú, ívery lietajú al. keď sa rúbe les, ívery fŕkajú keď sa robia zásadné zmeny, doplatia na ne aj nevinní; keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú pri získavaní niekoho sa hovoria iba príjemné veci

keď2 spoj. priraďovacia ako súčasť dvojčlenných spojok keď (už) nie - aspoň, aj keď nie - aspoň ▶ vyjadruje odstupňúvací vzťah: keď už nie nové, aspoň zachované auto si kúpili; keďnie na iné, aspoň na malinovku mu daj; Ponúkni im mier... Aj keď nie navždy, aspoň na päť rokov. [A. Habovštiak]; Poslal aj dve fotografie, obe sú z poľovačky a Jano, aj keď nie je na nich v poľovníckom, aspoň má poľovnícky klobúk. [V. Šikula]

keď3 čast. 1. ako súčasť dvojslovnej častice len keď ▶ vyjadruje uspokojenie so situáciou, hlavne, že: len keď ste zdraví!; len keď to funguje!
2. v spojení s časticou len ▶ vyjadruje citové hodnotenie situácie: keď si len pomyslím, koľko som v tých časoch mala energie!
fraz. keď len to (obyč. v odpovedi) vyjadruje postoj, (jemné) zľahčovanie situácie al. vynútenú ochotu niečo pre niekoho urobiť, to je (pre mňa) maličkosť: oj, keď len to, vďačne ti urobím po vôli

ak 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú podmienkovú • keď: málo máš jesť a piť, ak, keď chceš dlho živý byť; ak, keď dub spadne, i pes ho preskočípokiaľ: káva neškodí, pokiaľ sa pije s mierou; až mu neurobia po vôli, odídenechexpr. nechže: bol by spadol, nech(že) sa nechytí stolaexpr. akže: akže sa bojíš, nechoď ta

2. p. asi 1


hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hochoci ajhoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtraaj keďi keďkeď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa munapriek tomužekniž. navzdor tomužezastar. vzdor tomuže: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoročo ajčo ičo hneďčo priama čonech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do ránabárbár ajbársbárs ajtrebárstrebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmihocijakohocakoakokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slovanech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryjezastar.: ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský)nár.: hoďahoďas (Šoltésová, Hviezdoslav)nespis. ačkoľvek


keď 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú časovú • ako: keď horúčka klesne, bude už dobre; ako sa blížili k dedine, psy začali brechať: robotu dokončíme, keď, až sa vrátimekedykoľvek: kedykoľvek prišiel, zakaždým niečo doniesolzried. čo: čo toto budete čítať, už budem v meste

2. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú príčinnú • keďže: keď(že) však všetci zostali ticho, odišlalebopretože: nedostaneš nič, lebo si prišiel neskoro

3. uvádza prívlastkovú vedľajšiu vetu s časovým významom • nespráv. kedy: v tom roku, keď sa narodil, presťahovali sa na dedinu

4. p. ak 1


lebo 1. uvádza príčinnú vedľajšiu vetu • pretože: nenavštívil nás, lebo nemal čas; stretnutie sa neodohralo, pretože súper neprišielkeďžekeď (stojí zvyčajne na začiatku súvetia): keď si nám pomohol, pomôžeme aj my tebe; keďže bol malý, nevzali ho so sebouhovor. i poet. bo: odišiel z domu, bo sa pohádal so ženouzastar. síce (Dobšinský)nespis.: nakoľko • poneváč

2. p. alebo 1 3. p. že 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

keď

I. spoj. podraď. uvádza

1. vety časové, ktorých dej je súčasný s dejom vety hlavnej al. pred ním predchádza: Keď chlapci so zbraňou v ruke vstupovali do chalúp, ľudia ich prijímali s údivom. (Tat.) Otec mi umrel, keď som mal dvanásť rokov. (Heč.)

2. vety podmienkové (= ak): Bude lepšie, keď ostaneš doma. (Janč.) Praž sa i ty, keď sa ja mám pražiť. (Kuk.) Keď nevieš poradiť, mlč! (Hor.)

3. v spojkových výrazoch keď i, i keď, keď aj, aj keď uvádza vety prípustkové (= hoci): A potom, keď i nemá bohatstva, ale po žobraní tiež nemusí ísť. (Čaj.) Kráčajte! Keď aj pomaly, ale stále sa pohybujte! (Mor.) Strynká, i keď sme jej nie po vôli, milo nás víta. (Al.)

4. vo výrazoch len keď, iba keďvýznam obmedzovací: Odmenu dostaneme, len keď (až keď) splníme svoje úlohy.

5. hovor. len keď zrazu, odrazu, znenazdania: O krátkych osemdesiat rokov len keď sa stal Maďarom. (Taj.)

6. hovor. uvádza vety príčinné (= keďže): Tvári sa, že spí, čo veru i môže jej uveriť každý, keď je celý deň v robote ani v tanci. (Tim.)

II. čast. vo vetách zvolacích zdôrazňuje nejaké dej: Ach, keď ste len prišli! (Kuk.)


kedy zám. prísl.

I. opyt. (uvádza priamu i nepriamu otázku) v ktorom čase: Kedy prídeš? Pýtam sa ťa, kedy prídeš.

II. neurč.

1. v neurčitom čase, niekedy, voľakedy: Ej, chlapče, len s rozumom, aby si kedy neobanoval! (Jil.) Či to kedy svet videl! (Vaj.) Ktože to slýchal kedy, ešte v lete hrať sa v karty! (Tim.) Tak zahynula sláva naša a boh zná, či sa zas kedy skvieť bude na oblohe národov. (Kal.)

2. hovor. mať, nemať kedy, je kedy, nieto kedy mať, nemať čas, je čas, niet času: Nemám kedy zabávať sa s tebou. (Heč.)

3. v dvojici kedy... kedy = raz... raz, raz... inokedy, niekedy... niekedy: Roľníci zvážali z polí kedy viac, kedy menej. (Jil.)

4. kedy ako, ako kedy podľa okolnosti, nie vždy rovnako, raz tak, raz ináč: „Ako ide obchod?“ „Ako kedy.“ (Kuk.) „Mne hádam len uveríte?“ „Kedy ako,“ vypovie Mráz. (Kal.)

III. používa sa nenáležite miesto spojky keď: „R. 1945, kedy Sovietska armáda oslobodila našu vlasť... “, správ. keď


len čast.

1. uvádzacia; uvádza vety rozličného obsahu; a) vo vetách rozkazovacích (s rozk. spôs. slovesa) zdôrazňuje rozkaz al. výzvu, povzbudenie, príp. zákaz (kladnou formou), zried. i prosbu (= nože): Len si vy dvere zavrite! (Ondr.) Len si ho teraz už hľaďte, toho svätého pokoja! (Kuk.) Sto bohov, ale ti nedám, len sa mi ho opováž na cudzô! (Taj.); opakované a zosilnené čast. že stojí niekedy samostatne (tvorí neslovesnú vetu) a oddeľuje sa od rozk. spôsobu (píše sa za ním čiarka al. výkričník): Ej, len že, len, zaprite sa, poprúžte sa! (Dobš.) No, len že, len, nehnevajte sa! (Dobš.); b) v želacích vetách sa obyč. spája s čast. aby, by, zriedka s inými časticami, napr. bodaj, nech; vyjadruje zdôraznené želanie: „Len aby všetci naši robotníci, čo robia v strojárňach, takto bývali,“ želal si Podmaník. (Tat.) Len by sa ona dochovala takých dcér! (Ráz.) Len by vládal vyžiť! (Taj.) Bodaj len väčšej škody nebolo! (Záb.) Len nech neprší! c) vo vetách zvolacích zvýrazňuje zvolanie: A len čo je tej vody! (Ráz.); d) v spojení s oznam. spôs. slovesa má mierne odporovací význam: „Len či pôjde,“ pochybujú chlapi. (Ráz.) Juj, len domácej haravary som nemohol nikdy zniesť. (Al.)

2. spôsobová; a) podčiarkuje, zdôrazňuje obsah výrazu, ku ktorému patrí (často v spojení s inými časticami vo výrazoch predsa len, zas len, veď len, ešte len aj (i), čo i len, čo len, len tak a i.): Čo sa len stalo? (Štítn.) Aký si len chudý chlapče! (Al.) Kde ste len vzali toľko rozumu? (Al.) Veď koľko len pltníkov zahynulo, keď im plť udrela na skalu. (Janč.) Príď len čím skôr! (Al.) Aký bol, taký bol, ale predsa len bol otec. (Taj.) Tichý zase len nepovažoval kartičku za dáke previnenie. (Taj.) Či ho kedy posmelia čo len ľahkým posunkom? (Vaj.) „Veď si ty len blázon!“ zvolala veselo. (Kuk.) Cila dala sa všetko v dome riadiť, nový poriadok zavádzať, ešte len aj pivnicu otvorila, aby sa vyvetrala, vyschla. (Taj.) Nuž či si za to kúpi čo i len zápaliek, nie to jalovicu? (Kuk.) Nuž či sa ten môže i len porovnať s ním? (Taj.) Keď sa večer vrátila domov, len ju tak triaslo od strachu. (Taj.) Mohli by ste si len tak žiť a nemuseli ani kravy pásť. (Taj.) Len tak z ničoho nič nebudeme do nich rýpať. (Urb.)

hovor. expr.: že len no vyjadruje veľkú intenzitu deja al. stavu, ktoré sa spomínajú v predchádzajúcej vete: Vám by vedno tak dobre bolo, že len no. (Dobš.); no len, no vyjadruje upozornenie, varovanie s cieľom prerušiť, zamedziť nejakú činnosť: No len, no, dievča! len by si ty svoj skutok neobanoval! (Taj.); ešte len ešte vyjadruje pripúšťanie (= ako-tak, nejako, znesiteľne, obstojne): Bolo ešte len ešte, kým črieda nebola ďaleko od hôrok. (Kuk.); hovor. čoby len, čoby len nie v odpovedi popiera platnosť predchádzajúcej výpovede: „To je iné.“ „Čoby len! Boj je boj!“ (Ráz.) „Veď ma nikto nechce.“ „Čoby len nie.“ (Ráz.); b) obmedzuje dačo na istý prípad, obmedzuje počet, množstvo; niekedy sa spája so záporným slovesom a dáva mu kladný význam (= iba): „Len jeden pohľad,“ prosil Tichý. (Vaj.) Len raz žijeme. (Al.) Veď už nemá len pár týždňov do asentírky. (Taj.); c) vydeľuje jeden prípad, predmet (osobu al. vec) al. skupinu predmetov (prípadov) z väčšieho množstva: len sena doviezli päť vozov; Bezmocne hľadeli na jej počínanie, len starý Domin ak časom zakrútil hlavou a zašomral si pod nos. (Urb.) Nečuť ani hláska. Vetríček jesenný len čo si rozpráva ticho s konárikmi. (Pláv.); d) hodnotí obsah výrazu al. vety, vyjadruje podceňovanie, zľahčovanie: „Ach, veď som len inštruktorom,“ doložil horko. (Vaj.) Čož`, to ti my ľahko poradíme, čo len osoby! (Taj.) Čo len husi — preto ešte môžete gazdovať. (Kuk.)

expr. čo len to vyjadruje zľahčovanie, podceňovanie: Eh, čo len to! (Taj.) Čo len to, to je veru ľahká vec. (Dobš.); e) s neurč. vyjadruje živý vzťah hovoriaceho k obsahu jednotlivých výrazov al. celej vety, pričom nadväzuje na predchádzajúci kontext: Sedela ako na tŕni: len ufrknúť. (Tat.) Obidvoma zalomcovala bezmocná zloba, obidvom ruky vykrútil kŕč: len sa zadrapiť, len sa mu zahryznúť do krku, zadusiť ho. (Tat.); f) v spojení s kladným slovesom a s nejakou inou časticou (už, hádam, azda, vari) vyjadruje pravdepodobnosť, možnosť, v spojení so záporným slovesom vyjadruje pochybnosť al. nepravdepodobnosť: len dakoho nájdem, trebárs aj Cila Mušková by prišla. (Taj.) len musí ostať u nás. (Al.) Len ťa nepošlem k druhej. (Ráz.) Len ťa nezabije. (Taj.)

3. v spojení so zám. al. zám. prísl. má zovšeobecňovací charakter a dodáva mu význam neurčitosti (= -koľvek), napr. kto len = ktokoľvek, čo len = čokoľvek, kedy len = kedykoľvek, kde len = kdekoľvek: Kradol, kto len mohol. (Vám.) Všetko, čo len chce, urobím. (Taj.) Píše jej každý týždeň a kedy len môže. (Taj.) A kde len čo čuli, už si nestačili kľučku podávať s klebetami. (Taj.)

4. blíži sa významom časovej spojke sotva, len čo: Len pozrel po nej a už sa domyslel. (Taj.)

5. je súčasťou zložených spojkových a modálnych výrazov (spája sa s rozličnými spojkami al. časticami a tvorí s nimi jednu významovú a intonačnú jednotku): len čo, zried. i len toľko čo spojkový výraz uvádzajúci časovú vetu, pričom začiatok hlavného deja je úzko viazaný na uskutočnenie deja vety vedľajšej: Len čo bude Hlavaj chytený, vybavím tvoju vec u Árona. (Urb.) Len čo prídu zo školy, už mi pomáhajú. (Al.) Len toľko čo ho Potocký usadil, začal hovoriť. (Kal.);

len keď spojkový výraz vyjadrujúci neočakávaný obrat, prekvapenie v deji, prekvapujúci začiatok nového deja, iba keď: Keď sa už hodne zmrklo, len keď sa tu mamička zase dostavili i s perinami. (Čaj.);

len-len že, len že, zried. i len toľko že spôsobová čast. a) v spojení so záporom dokonavého slovesa v min. čase vyjadruje bezprostrednú blízkosť, možnosť dajakého deja, ktorý sa jednako len neuskutočnil (= takmer, skoro, už-už): Len-len že sa nahlas nezasmial. (Urb.) Žofa len toľko že neumrela. (Kuk.); b) v spojení s kladným slovesom blíži sa významu výrazov sotva, horkoťažko: Sivé koníky len-len že bolo vidno pod horou. (Min.)

keď keď

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor