keď spoj.
I. podraď. uvádza vetu
1. príslov. časovú: k. je doma, odpočíva; k. sa zvečerilo, vrátil sa
2. podmienkovú, ak: k. budeš vyrušovať, nedostaneš nič
3. podmetovú s význ. podmienky, ak: bude lepšie, k. odíde
4. prívlastkovú s časovým význ.: bolo to v tú sobotu, k. sme mali návštevu
5. aj keď, i keď, keď aj, keď i a) podmienkovú s význ. krajnej podmienky: nepôjdem, aj k. sa rozpučíš b) prípustkovú, hoci: i k. ho to bolí, premáha sa
6. príčinnú, keďže: nemohla prísť, k. jej prekážal
7. iba k., len k. časovú, ktorej dej obyč. nečakane zasiahne do iného deja: pokojne kráča, iba k. dakto zakričí
8. nepravú časovú (s priraď. vzťahom); publ.: zápas vyhrali hostia, k. ešte v polčase viedli domáci
II. priraď. k. (už) nie – aspoň vyj. odstupňúvací vzťah: k. už nie nový, aspoň zachovaný
III. čast. vyj. hodnotiaci postoj k vete: k. ste len tu!