kdekoľvek zám. neurč. príslov.
1. vyj. rozmanitosť a ľubovoľnosť miesta al. smeru, hocikde: cíti sa dobre k., ide s nami k.
2. uvádza vzťaž. vetu príslov. miesta: vítali ho, k. prišiel
kdekoľvek zám. neurčité príslovkové
kdekoľvek zám. neurčité príslovkové 1. ▶ odkazuje na rozmanitosť a ľubovoľnosť miesta al. smeru; syn. hocikde: tento príbeh sa môže stať k. na svete; so svojimi schopnosťami sa uplatní k.; pôjde s nami k. kamkoľvek; v tomto meste sa žije tak ako k. inde 2. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miestnu; syn. hocikde: k. je, cíti sa tam dobre; k. prišli, vzbudili pozornosť
hocikde 1. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej al. činnosť • hockde • kdekoľvek: hocikde, kdekoľvek ho môžeš stretnúť; vyspí sa hockde, kdekoľvek • expr.: kadekde • kdekade: kadekde, kdekade boli postrkané papiere • všelikde (vyjadruje mnohosť rozličných miest): všelikde v skrini mal špinavé ponožky • hovor.: bárkde • bárskde: bárkde, bárskde nájdeš jeho veci • kade-tade • tu i tam • tu aj tam (na rozličných miestach): hocikde, kade-tade, tu i tam po zemi ležali rozhádzané knihy • expr. lárom-fárom • nár. sťakde
2. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania činnosti al. deja; uvádza vedľajšiu vetu s významom miesta • hockde • hocikam • hockam: pôjde s ňou hocikde, hockam; všade si ho obľúbili, hockde, hocikam prišiel • kdekoľvek • kamkoľvek: hocikde, kdekoľvek, kamkoľvek sa obrátil, všade bola voda • tu i onam: ľahnúť si môžeme tu i onam • všelikde • všelikam (vyjadruje mnohosť rozličných miest): kúpať sa dá ísť všelikde, všelikam • hovor.: bárkde • bárskde • bárkam • bárskam: môžeš ísť robiť bárkde, bárskam • kde • kam (uvádza vedľajšiu vetu): kde, kam, hocikde príde, tam iba neporiadok zanechá za sebou
3. p. všade
kdekoľvek 1. p. hocikde 1, 2 2. p. všade
všade označuje súhrn všetkých miest al. smerov, na každom mieste, na každé miesto • všadiaľ: všade, všadiaľ zostali stopy po požiari; pochodili spolu všade, všadiaľ • kdekoľvek • hocikde • hockde • hovor.: bárkde • bárskde (vyjadruje aj rozmanitosť a ľubovoľnosť): kdekoľvek, hoc(i)kde sa cíti lepšie ako doma; bár(s)kde po zemi boli knihy • fraz.: na každom kroku • po všetkých kútoch
kdekoľvek zám. prísl. neurč.
1. na hociktorom mieste: Kdekoľvek bol, všade sa milo správal.
2. na hociktoré miesto, kamkoľvek: Vďačne by odišli ľudia kdekoľvek, ale dostať sa nikde. (Al.)
dekoľvek p. kdekoľvek
kdekoľvek zám. neurč. príslov. (ďekoľvek) 1. strsl, zsl vyjadruje rozmanitosť a ľubovoľnosť miesta al. smeru; hocikde: Keť šieu̯ na koňáh do poľa alebo už ďekoľvek, ždi hvízdau̯, alebo spievau̯ (Paludza KM); gdekolvek (V. Bieice TOP) 2. uvádza vzťažnú vetu príslovkovú miesta: Ňezabudňi nám napísať, ďekoľvek puojdeš (Dol. Lehota DK); Dekolvek tajdem, fšä me poznajú (Kameňany REV); Ďekoľvek sa hňem, šajeg iďe za mnú (Čičmany ŽIL)
kdekoľvek, kdežkoľvek [kd-, gd-; -v(i)ek], kdekoľveč, čes kdekoli(v), kdežkoli(v) zám prísl neurč 1. na hociktorom mieste, hocikde: kteryz geden druheho kdezkolwiek napadne; w Trinczyne aneb gdezkolywek (ŽK 1464); wrek muog kde by kolwek bil (s. l. 1564); (vašich) susedov kdezkolvek moczy budem, budem gych lapaty (H. BEŇADIK 1575); kdess by se koly Petr dohodyl y za pomoc prosyl, aby ste geho neopusstely (B. ŠTIAVNICA 1583); kde se kolweč slowo božie kaže (BAg 1585); statek gdekoli s timi penizmi wimenim (s. l. 16. st); kdez bi koliw bil aneb biti mohl (BRATISLAVA 1662); na wssech mystach, kdezkoly kazano bylo o wire krestianskeg (ŠV 1675); na krčme aneb kdekolwek ginde (VELIČNÁ 1714); Lutheranj kdekolwek se postihnu, nechag spalenj budu (DuR 1719); kdož ma otok kdezkolywek na tele (KLe 1740); kdekolwek se tebe ljbit bude, bydli (KB 1757); daweg cžloweku osipanemu bud na twari neb kdekoliw (LR5 18. st); kde len kolwek budess chcet, hnedki mužess biti (MK 18. st) 2. na hociktoré miesto, kamkoľvek: gdekolwek ona kazala zlozyty, tam sme zlozyly (HOSTIE 1573)