Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
čertviekde, pís. i čertvie kde zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta (často so záporným hodnotením); syn. bohviekde: č. tak dlho trčí; zastali sme č.; čertviekde v pekle [V. Šikula]
2. ▶ na neznáme, neurčité miesto; syn. bohviekde: č. sa vychytili
kde1 zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na miesto, smer, pôvod: k. pramení táto rieka?; k. ste ubytovaní?; k. si položil knihu?; k. sa ponáhľaš?; k. sa berie toľko vody? odkiaľ prichádza; k. si sa tu vzal? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho; k. na to berie čas, silu, toľkú odvahu?; k. na to vziať peniaze?
2. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, príslovkovú miestnu al. prívlastkovú: dobre vie, k. má ísť; zistili, k. býva; k. prídu, tam zanechajú neporiadok; pridať tam, k. je to potrebné; miesto, k. žijem, mám rád; Celú noc presedel v krčme, kde rozhadzoval peniaze. [P. Andruška]; Tamhore, kde už ničoho niet, len vzduch a oblaky, si sadnú, aby si oddýchli. [M. Urban]; Starý ho pritiahol do roboty, mať mu zase prilepšovala, kde mohla. [J. Jonáš]
3. v spojeniach kde čo a čo kde vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú: neviem, k. čo mám; zistí, k. čo chýba, a zabezpečí to; rozprávali o tom, čo k. videli; vedel, čo k. treba nastaviť, opraviť; chce zohnať informácie o tom, čo k. hrajú a čo sa kde deje
4. v spojení čo kde vo vzťažnej funkcii hovor. ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú a odkazuje na ľubovoľnosť výberu veci, čokoľvek, hocičo: čo k. našiel, vzal; čo k. odkukal, hneď to použil; čo k. počul, ihneď to rozširoval ďalej
5. v rečníckych otázkach ▶ má vymedzovací význam nikde: k. je napísané, že zvíťazíme?; k. mám záruku, že sa to už nestane?; k. ste videli, že by to takto fungovalo?
6. v spojení so slovesom mať, nemať al. byť, nebyť a s neurčitkom plnovýznamového slovesa ▶ odkazuje na možnosť al. nemožnosť realizovať daný dej vzhľadom na miesto: je rád, že má k. hlavu skloniť; nemá k. bývať; ani sadnúť si nemáme, nieto, nebolo k.; zemiaky nie je, nieto k. skladovať; v meste nie je k. koncertovať; pred dažďom alebo horúčavami je k. sa schovať
◘ fraz. kde bolo, tam bolo ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja (rozprávková formula); kde inde (s dôrazom) jedine na tom mieste, nikde inde; [vedieť,] kde je pes zakopaný poznať podstatu veci, problému, v čom je hlavná ťažkosť; expr. kde máte (ste mali) oči? výčitka za nepozornosť (obyč. pri pohybe); kde nič, tu nič a) nikde nič nie je; nič sa nedeje b) nenazdajky, odrazu; kde sa hrabeš?! (opovržlivo) čo si to trúfaš?, robíš si na niečo neoprávnený nárok; kde sa vzal, tu sa vzal ustálené vetné spojenie (rozprávková formula); expr. kde si podel rozum/hlavu?! výčitka za nerozumné konanie; nevie, kde mu hlava stojí má veľa starostí; niet sa kde hnúť je málo miesta; niet/nebolo kde hrachu/jablko hodiť je, bolo tam veľa ľudí; hovor. vedieť/nevedieť, kde je sever vyznať sa, nevyznať sa v niečom ◘ parem. kde ničoho nieto, [tam] ani smrť/čert neberie/nevezme al. kde nič nie je, [tam] ani smrť/čert neberie/nevezme a) v podmienkach veľkého nedostatku netreba nič očakávať b) v podmienkach veľkého nedostatku sa nemusíme báť (hmotnej) straty, škody, že o niečo cenné prídeme
▷ bohvie kde ↗ bohviekde; čertvie kde ↗ čertviekde; čojaviem kde ↗ čojaviemkde
kde2, kdeže1 čast. expr. i v spojeniach ale kde, ale kdeže ▶ (často v replike) vyjadruje popieranie, pochybovanie, odmietanie predchádzajúceho tvrdenia al. zdôraznený zápor v odpovedi na otázku; syn. kdeby, kdežeby: kde sa ty môžeš s ním porovnávať!; už prišiel? - kdeže! ale kdeže!; Bola to drsná povaha, však? - Kdeže. Bol až veľmi jemný. [A. Chudoba]; Nechoď, vravím mu, bude zle. A on?! Kdeže! Nedal si povedať. [L. Ballek]
ktohoviekde, pís. i ktohovie kde zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení miesta, na neznámom, neurčitom mieste (často so záporným hodnotením); nevedno kde; syn. bohviekde: k. to kúpil; celý ten čas prespával k. a domov sa vrátil zúbožený
2. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení smeru; na neznáme, neurčité miesto; nevedno kam; syn. bohviekde, bohviekam: pes bol celý čas s nami a potom sa k. podel; k. ich zavliekli
ktoviekde, pís. i ktovie kde zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení miesta, na neznámom, neurčitom mieste (často so záporným hodnotením); nevedno kde; syn. bohviekde: k. sa tak dlho zdržal; mysľou blúdila k.; rozhoduje sa o tom k. a my to len ťažko môžeme ovplyvniť
2. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení smeru, na neznáme, neurčité miesto; syn. bohviekde, bohviekam: k. sa vybral; spočiatku tam bol, ale potom sa k. podel; k. to položil
neviemkde, pís. i neviem kde zám. neurčité príslovkové hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčité miesto; syn. čojaviemkde: skryl sa n. na vidieku; počul to n.; Každého za chvíľu našla, nech by sa aj neviem kde ukryl. [A. Habovštiak]
2. obyč. v záporných vetách ▶ označuje veľmi vzdialené miesto; syn. ktoviekde: kráčal celý deň, no nezašiel neviem kde; čítam od včera, ale nie som n. veľa neprečítal
pánbohviekde, pís. i pánbohvie kde zám. neurčité príslovkové hovor. expr. zried. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta (často so záporným hodnotením), nevedno kde; syn. bohviekde, ktoviekde, ktohoviekde: ostatní boli p.; [...] pudlica bude najskôr v dome a Belko... Pánbohviekde. [Z. Šulajová]
paromviekde, pís. i paromvie kde zám. neurčité príslovkové hovor. zastaráv. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení miesta, na neznámom, neurčitom mieste (často so záporným hodnotením), nevedno kde, ktoviekde; syn. čertviekde: p. sa všetko stráca; p. sa tára