kdeže
1. zám. prísl. opyt. zdôraznené kde, na ktorom mieste: Kdeže si bola, nevesta moja? (Sládk.)
2. čast. al. cit. hovor. samo al. vo výrazoch kdeže by, ale kdeže vyjadruje rázne popretie, odmietnutie (= veru nie, ale čo, ešteže čo): Lekváru z toľkých slivák kdeže by zjedli. (Zgur.) A kdeže ti legionár môže bosý ťapošiť po obci. (Jégé) Kdeže by im merať sa s Mikulášom! (Kuk.) nemôžu sa merať s Mikulášom. (Zuzku) tiež nikto nepýtal. Kdeže by! (Taj.) Ale kdeže! Nám to bola okľuka. (Bod.)