kde, kdeže čast.
kdeže zám. opytovacie príslovkové
kdeže2 zám. opytovacie príslovkové expr. ▶ uvádza zosilnenú otázku vzťahujúcu sa na miesto, smer, pôvod, kde: k. si bol celý čas?; k. sa ponáhľaš?; k. sú už tie časy, keď sme boli mladí?; k. sú žemle a rožky, čo si mal kúpiť?; k. som to prestal?; Kdeže mal on, nešťastný otec, nabrať toľké veno? [D. Tatarka] ◘ parem. kdeže sú [už] lanské snehy! to už bolo dávno, nehodno to ani spomínať
kde2, kdeže1 čast. expr. i v spojeniach ale kde, ale kdeže ▶ (často v replike) vyjadruje popieranie, pochybovanie, odmietanie predchádzajúceho tvrdenia al. zdôraznený zápor v odpovedi na otázku; syn. kdeby, kdežeby: kde sa ty môžeš s ním porovnávať!; už prišiel? - kdeže! ale kdeže!; Bola to drsná povaha, však? - Kdeže. Bol až veľmi jemný. [A. Chudoba]; Nechoď, vravím mu, bude zle. A on?! Kdeže! Nedal si povedať. [L. Ballek]
kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdeby • kdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby! • expr.: ale ba • ale čo • ale čoby • ale kde • ale kdeže • ale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboli • expr.: ešte čo • ešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo! • hovor. čoby • hovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by! • hovor. expr.: horký • horky • horkýže • horkýžetam • zried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť! • veru nie • vôbec nie • ani myslieť • ani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!
2. p. kde 1, 2
kde 1. vyjadruje otázku zameranú na miesto; na ktorom mieste • expr. kdeže: Kde si to našiel? Kdeže to ležíš? • expr. v ktorých ďahoch
2. vyjadruje otázku zameranú na miesto, ktoré je cieľom smerovania • kam: Kde si odložil knihu? Kam utekáš? • expr.: kdeže • kamže: Kdeže sa ponáhľate? Kamže si sa vybral?
3. uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu • kam: neviem, kde mám položiť nákup; miesto, kde prišli, bolo takmer prázdne; kam si sadol, tam zaspal
nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)
2. p. však 4
kdeže
1. zám. prísl. opyt. zdôraznené kde, na ktorom mieste: Kdeže si bola, nevesta moja? (Sládk.)
2. čast. al. cit. hovor. samo al. vo výrazoch kdeže by, ale kdeže vyjadruje rázne popretie, odmietnutie (= veru nie, ale čo, ešteže čo): Lekváru z toľkých slivák kdeže by zjedli. (Zgur.) A kdeže ti legionár môže bosý ťapošiť po obci. (Jégé) Kdeže by im merať sa s Mikulášom! (Kuk.) nemôžu sa merať s Mikulášom. (Zuzku) tiež nikto nepýtal. Kdeže by! (Taj.) Ale kdeže! Nám to bola okľuka. (Bod.)
deže p. kdeže
kdeže i kdež (ďeže) I. zám. opyt. príslov. strsl, zsl, spiš zdôraznene vyjadruje otázku zameranú na miesto, smer: Nuž a, pán doktor, ďeže ja mám tuná kapče? (Kráľ. Lehota KM); A to pľuhaustuo hnusnuo potom ďeže ťi iďe, ke_cpoďňíkou ňenosíš? (Žaškov DK); Preca ďeže bi som ho ukril? (Čičmany ŽIL); Ej Jano, Jano, deže mám tí krpce? (Hlohovec); Dzeže ja ce večar najdzem, Haňičko? (Spiš. Štvrtok LVO) II. čast. csl vyjaruje popieranie, ostrý zápor: Prečítaťi zme mu ih ňestačiľi, ďeže mu ich f takom švungu prečítaš! (V. Lom MK); No ňeská je to už náhoda, ďeže už ňeská! (M. Lehota NB); Ďeže ňi, teľkí svet! (Lešť MK); Dzeže bi mu to bolo prišlo na um! (Predmier BYT); Aľe dzeš ci un teľo zaplaci, ta skadzi?! (Dl. Lúka BAR)
kdeže zám prísl kde zosilnené časticou -ž(e) A. opyt: ach, kdež byl strážný? (ASL 1603-04); kdeže sme? (KS 1763); kdeže tu bywa bednar? (CA 18. st); kdež je jeho prybytek? (CDu 18. st) B. vzťažné: wyznawam tiemto listem, kdez czten neb slissien bude (ZVOLEN 1445); kazaly tyech dobitkow hledaty, kdyess by nassly (s. l. 15. st); hlídala sem kozlátka medzi horami, kdež byla pastva sladká (ASL 1603-04); pewnost, kdež mnoho staroswetských wecy wydeti (KrP 1760)