Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

kde

I. zám. opyt. príslov.

1. expr. i kdeže vyj. otázku zameranú na miesto, smer, pôvod: k. pramení rieka? k. sa ponáhľaš? k. si sa tu vzal odkiaľ?

2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú, príslov. miestnu a prívlastkovú: dobre vie, k. má ísť; k. bolo, tam bolo; mesto, k. žijem

3. má význ. neurč. zám.: čo k. pochytil, vzal kdekoľvek

4. má význ. vymedz. zám. (v rečníckych otázkach): k. je napísané, že zvíťazíme?

5. v spoj. so slovesami (ne)mať, (ne)byť a inf. vyj. (ne)možnosť realizovať pripojený dej: (ne)má k. bývať, nieto k. veci položiť

k. nič, tu nič nikde nič

II. i kdeže čast. expr. (často v replike) vyj. popieranie, ostrý zápor; kde(že)by, čo(že)by: už si to urobil? – ale k.; k. sa vy s nami môžete rovnať!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kde zám. príslov. i čast.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bohviekde, pís. i bohvie kde zám. neurčité príslovkové


čertviekde, pís. i čertvie kde zám. neurčité príslovkové


kde, kdeže čast.


kde zám. opytovacie príslovkové


ktohoviekde, pís. i ktohovie kde zám. neurčité príslovkové


ktoviekde, pís. i ktovie kde zám. neurčité príslovkové


neviemkde, pís. i neviem kde zám. neurčité príslovkové


pánbohviekde, pís. i pánbohvie kde zám. neurčité príslovkové

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čertviekde, pís. i čertvie kde zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta (často so záporným hodnotením); syn. bohviekde: č. tak dlho trčí; zastali sme č.; čertviekde v pekle [V. Šikula]
2. ▶ na neznáme, neurčité miesto; syn. bohviekde: č. sa vychytili


kde1 zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na miesto, smer, pôvod: k. pramení táto rieka?; k. ste ubytovaní?; k. si položil knihu?; k. sa ponáhľaš?; k. sa berie toľko vody? odkiaľ prichádza; k. si sa tu vzal? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho; k. na to berie čas, silu, toľkú odvahu?; k. na to vziať peniaze?
2. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, príslovkovú miestnu al. prívlastkovú: dobre vie, k. má ísť; zistili, k. býva; k. prídu, tam zanechajú neporiadok; pridať tam, k. je to potrebné; miesto, k. žijem, mám rád; Celú noc presedel v krčme, kde rozhadzoval peniaze. [P. Andruška]; Tamhore, kde už ničoho niet, len vzduch a oblaky, si sadnú, aby si oddýchli. [M. Urban]; Starý ho pritiahol do roboty, mať mu zase prilepšovala, kde mohla. [J. Jonáš]
3. v spojeniach kde čo a čo kde vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú: neviem, k. čo mám; zistí, k. čo chýba, a zabezpečí to; rozprávali o tom, čo k. videli; vedel, čo k. treba nastaviť, opraviť; chce zohnať informácie o tom, čo k. hrajú a čo sa kde deje
4. v spojení čo kde vo vzťažnej funkcii hovor. ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú a odkazuje na ľubovoľnosť výberu veci, čokoľvek, hocičo: čo k. našiel, vzal; čo k. odkukal, hneď to použil; čo k. počul, ihneď to rozširoval ďalej
5. v rečníckych otázkach ▶ má vymedzovací význam nikde: k. je napísané, že zvíťazíme?; k. mám záruku, že sa to už nestane?; k. ste videli, že by to takto fungovalo?
6. v spojení so slovesom mať, nemať al. byť, nebyť a s neurčitkom plnovýznamového slovesa ▶ odkazuje na možnosť al. nemožnosť realizovať daný dej vzhľadom na miesto: je rád, že má k. hlavu skloniť; nemá k. bývať; ani sadnúť si nemáme, nieto, nebolo k.; zemiaky nie je, nieto k. skladovať; v meste nie je k. koncertovať; pred dažďom alebo horúčavami je k. sa schovať
fraz. kde bolo, tam bolo ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja (rozprávková formula); kde inde (s dôrazom) jedine na tom mieste, nikde inde; [vedieť,] kde je pes zakopaný poznať podstatu veci, problému, v čom je hlavná ťažkosť; expr. kde máte (ste mali) oči? výčitka za nepozornosť (obyč. pri pohybe); kde nič, tu nič a) nikde nič nie je; nič sa nedeje b) nenazdajky, odrazu; kde sa hrabeš?! (opovržlivo) čo si to trúfaš?, robíš si na niečo neoprávnený nárok; kde sa vzal, tu sa vzal ustálené vetné spojenie (rozprávková formula); expr. kde si podel rozum/hlavu?! výčitka za nerozumné konanie; nevie, kde mu hlava stojíveľa starostí; niet sa kde hnúť je málo miesta; niet/nebolo kde hrachu/jablko hodiť je, bolo tam veľa ľudí; hovor. vedieť/nevedieť, kde je sever vyznať sa, nevyznať sa v niečom ◘ parem. kde ničoho nieto, [tam] ani smrť/čert neberie/nevezme al. kde nič nie je, [tam] ani smrť/čert neberie/nevezme a) v podmienkach veľkého nedostatku netreba nič očakávať b) v podmienkach veľkého nedostatku sa nemusíme báť (hmotnej) straty, škody, že o niečo cenné prídeme
bohvie kdebohviekde; čertvie kdečertviekde; čojaviem kdečojaviemkde


kde2, kdeže1 čast. expr. i v spojeniach ale kde, ale kdeže ▶ (často v replike) vyjadruje popieranie, pochybovanie, odmietanie predchádzajúceho tvrdenia al. zdôraznený zápor v odpovedi na otázku; syn. kdeby, kdežeby: kde sa ty môžeš s ním porovnávať!; už prišiel? - kdeže! ale kdeže!; Bola to drsná povaha, však? - Kdeže. Bol až veľmi jemný. [A. Chudoba]; Nechoď, vravím mu, bude zle. A on?! Kdeže! Nedal si povedať. [L. Ballek]


ktohoviekde, pís. i ktohovie kde zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení miesta, na neznámom, neurčitom mieste (často so záporným hodnotením); nevedno kde; syn. bohviekde: k. to kúpil; celý ten čas prespával k. a domov sa vrátil zúbožený
2. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení smeru; na neznáme, neurčité miesto; nevedno kam; syn. bohviekde, bohviekam: pes bol celý čas s nami a potom sa k. podel; k. ich zavliekli


ktoviekde, pís. i ktovie kde zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení miesta, na neznámom, neurčitom mieste (často so záporným hodnotením); nevedno kde; syn. bohviekde: k. sa tak dlho zdržal; mysľou blúdila k.; rozhoduje sa o tom k. a my to len ťažko môžeme ovplyvniť
2. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení smeru, na neznáme, neurčité miesto; syn. bohviekde, bohviekam: k. sa vybral; spočiatku tam bol, ale potom sa k. podel; k. to položil


neviemkde, pís. i neviem kde zám. neurčité príslovkové hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčité miesto; syn. čojaviemkde: skryl sa n. na vidieku; počul to n.; Každého za chvíľu našla, nech by sa aj neviem kde ukryl. [A. Habovštiak]
2. obyč. v záporných vetách ▶ označuje veľmi vzdialené miesto; syn. ktoviekde: kráčal celý deň, no nezašiel neviem kde; čítam od včera, ale nie som n. veľa neprečítal


pánbohviekde, pís. i pánbohvie kde zám. neurčité príslovkové hovor. expr. zried. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta (často so záporným hodnotením), nevedno kde; syn. bohviekde, ktoviekde, ktohoviekde: ostatní boli p.; [...] pudlica bude najskôr v dome a Belko... Pánbohviekde. [Z. Šulajová]


paromviekde, pís. i paromvie kde zám. neurčité príslovkové hovor. zastaráv. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení miesta, na neznámom, neurčitom mieste (často so záporným hodnotením), nevedno kde, ktoviekde; syn. čertviekde: p. sa všetko stráca; p. sa tára

-de/1267402±965 2.98: pronominá (adverbiálne) 274941→275139
+24
−47
kde/218031→218157
+0
−21
všade/19091 niekde/16115 inde/10280 nikde/7327 kade/1067→1139
+24
−26
tade/744 hocikde/645 stade/369 dakde/331 skade/262 voľakde/245 málokde/146 (22/288)

-e/22989619±26198 2.78: pronominá (adverbiálne) 280898→281096
+24
−47
kde/218031→218157
+0
−21
všade/19091 niekde/16115 inde/10280 nikde/7327 tamže/3482 inakšie/1238 kade/1067→1139
+24
−26
akože/831 tade/744 hocikde/645 stade/369 dakde/331 (31/1347)

-kde/243138±21 4.42: pronominá (adverbiálne) 243012→243138
+0
−21
kde/218031→218157
+0
−21
niekde/16115 nikde/7327 hocikde/645 dakde/331 voľakde/245 málokde/146 všelikde/84 bohviekde/46 hockde/21 (5/21)

hocikde 1. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej al. činnosť • hockdekdekoľvek: hocikde, kdekoľvek ho môžeš stretnúť; vyspí sa hockde, kdekoľvekexpr.: kadekdekdekade: kadekde, kdekade boli postrkané papierevšelikde (vyjadruje mnohosť rozličných miest): všelikde v skrini mal špinavé ponožkyhovor.: bárkdebárskde: bárkde, bárskde nájdeš jeho vecikade-tadetu i tamtu aj tam (na rozličných miestach): hocikde, kade-tade, tu i tam po zemi ležali rozhádzané knihyexpr. lárom-fáromnár. sťakde

2. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania činnosti al. deja; uvádza vedľajšiu vetu s významom miesta • hockdehocikamhockam: pôjde s ňou hocikde, hockam; všade si ho obľúbili, hockde, hocikam prišielkdekoľvekkamkoľvek: hocikde, kdekoľvek, kamkoľvek sa obrátil, všade bola vodatu i onam: ľahnúť si môžeme tu i onamvšelikdevšelikam (vyjadruje mnohosť rozličných miest): kúpať sa dá ísť všelikde, všelikamhovor.: bárkdebárskdebárkambárskam: môžeš ísť robiť bárkde, bárskamkdekam (uvádza vedľajšiu vetu): kde, kam, hocikde príde, tam iba neporiadok zanechá za sebou

3. p. všade


kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdebykdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby!expr.: ale baale čoale čobyale kdeale kdežeale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboliexpr.: ešte čoešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo!hovor. čobyhovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by!hovor. expr.: horkýhorkyhorkýžehorkýžetamzried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť!veru nievôbec nieani myslieťani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!

2. p. kde 1, 2


kde 1. vyjadruje otázku zameranú na miesto; na ktorom mieste • expr. kdeže: Kde si to našiel? Kdeže to ležíš?expr. v ktorých ďahoch

2. vyjadruje otázku zameranú na miesto, ktoré je cieľom smerovania • kam: Kde si odložil knihu? Kam utekáš?expr.: kdežekamže: Kdeže sa ponáhľate? Kamže si sa vybral?

3. uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu • kam: neviem, kde mám položiť nákup; miesto, kde prišli, bolo takmer prázdne; kam si sadol, tam zaspal


ktoviekde, pís. i ktovie kde 1. vyjadruje neurčitosť miesta • nevedno kde: ktoviekde, nevedno kde si zabudol kabáthovor. ktohoviekde, pís. i ktohovie kdehovor. expr.: ktožehoviekdebohviekdečertviekde, pís. i ktožehovie kde, bohvie kde, čertvie kde (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktoviekde, bohviekde, čertviekde teraz trčí

2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania • ktoviekam, pís. i ktovie kamnevedno kdenevedno kam: ktoviekde, ktoviekam, nevedno kam sa vybralhovor. ktohoviekdektohoviekam, pís. i ktohovie kde, ktohovie kamhovor. expr.: ktožehoviekdektožehoviekambohviekdebohviekamčertviekdečertviekam, pís. i ktožehovie kde, bohvie kde atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): takto sa bohviekde, čertviekam dostaneme


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kde zám. prísl.

I. opyt. pýtame sa ňou

1. na miesto, na ktorom sa niečo deje, na ktorom niečo je: A detiská kde sú? (Jil.) Kde sme vlastne? (Kuk.)

2. na miesto, na ktoré niečo smeruje, na ktoré miesto (= kam): Kde ideš? V tých istých významoch býva v rečníckych otázkach al. vo vetách rozvažovacích: Kde sa v ňom berie toľká odvaha! — Kde som to len prišiel!

II. vzťaž. uvádza a) vedľajšiu vetu príslovkovú miestnu (obyč. súvsťaž. s prísl. tam al. tu): Tam, kde more z južnej strany bije vždy na poplach... (Jil.) Kde ho postavíš, tam bude stáť. (Tat.) Kde nič nieto, (tam) ani smrť neberie prísl. o veľkej biede; kde sa vzal, tu sa vzal (v rozprávačskom štýle) náhle, nečakane sa objavil; kde bolo, tam bolo (v rozprávkach) niekde, na neurčitom mieste; kde nič, tu nič výraz záporu: A zrna kde nič, tu nič (Kal.) niet. Striehne Janko, striehne, no kde nič, tu nič, po šarkanovi ani vidu ani slychu. (Karv.); b) vedľajšiu vetu prívlastkovú: Do cesty padnú mestá, kde vlak stojí niekoľko minúť. (Kuk.) Tieto zásady platia v prípadoch, kde je použitie cudzieho práva vylúčené. (Luby); c) zastar. vedľajšiu vetu časovú (= keď): A doba už prichodila, kde telo vypovedalo službu. (Vaj.) Je ona pomník lepších časov, kde sa ľudia nebáli ľudí. (Kuk.); d) vedľajšiu vetu prípustkovú: Kde ich berie, kde nie, zavše prinesie knižôčku (Podj.) nech ich berie kdekoľvek.

III. neurč.

1. kdekoľvek, hocikde: Každý býva, kde býva. (Kuk.) Vyrútili sa, kde ktorý bol. (Tim.) Kde aký chlap, všetci sa pobrali k richtárovi. (Jil.)

bohvie kde, čertvie kde, nevedno kde a) kdekoľvek, na neurčitom mieste; b) kamkoľvek, na určité miesto; kde inde hocikde inde, kdekoľvek inde: Pozorovať nedostatok vody, väčší než kde inde. (Kuk.)

2. (v spojení so slovesom byť a mať) niekde, voľakde; niekam, voľakam; nikde, nikam: nemá kde ísť, nemá sa kde podieť, nebolo kde sa pohnúť, máme kde bývať, je kde ísť;

IV. (čast. al. cit.)

1. hovor. kde, kdeby, v odpovedi na otázku i ale kde vyjadruje popretie niečoho, odmietnutie: Ó ja, kdeby ja? — duší sa. (Ráz.)

2. uvádza vety zvolacie, v ktorých sa vyjadruje silné pochybovanie, malá pravdepodobnosť: Kde prekročí on priepasť, ktorá je medzi ňou a ním. (Kuk.) Kdeby také šťastie! (Vaj.)

de p. kde


kde (ďe)
I. zám. opyt. príslov.
1. csl vyjadruje otázku zameranú na miesto, na ktorom sa niečo deje al. na ktorom niečo je: Mau̯ tuna takú záhradu, poto_mau̯ takú pajtu, ale ďe on bívau̯? (Bzenica NB); Lebo jedno kebi sťe boli mohlim siať, tag ňemali sťe ďe, ňemali sťe do čoho (Kľak NB); De je tá cesta, šak tu mosí bit! (Dol. Súča TRČ); Dze sce položiľi totu lopatu? (Dl. Lúka BAR)
2. csl vyjadruje otázku zameranú na miesto, na ktoré niečo smeruje; kam: Ďe bežíťe, ťetka? (Zombor MK); Gďe tájďeš? (Hliník n. Hron. NB)
3. uvádza vedľajšie vzťažné vety: Kod zme tú rúcačku dokonaľi, staďe som oďišou̯ a prešou̯ som, ďe staväľi fabriku (V. Lom MK); A to sa moselo tam vikopat, dze nebola blísko voda (Ružindol TRN); Ona bi ucekala tam, dze šedzela na kurňiku (Kokšov-Bakša KOŠ); Pridzež a uvidziš, dze tak pokope rośňu koźe rohi (Sokoľ KOŠ)
4. má význam vymedzovacieho zámena; na hociktorom mieste, kdekoľvek: Ďe bi som išla? (Návojovce TOP); Nošeľi z dreľihu nohavki, z hrupšeho na každi dzeň a co krajši bul, ta i do koscela, i do Košic, aj dze išol (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. dze jag dze, aľe u naz najľepši (Dl. Lúka BAR) - neviem, ako inde
II. čast. vyjadruje ostrý zápor, popretie niečoho, odmietnutie; kdeže, kdežeby: A ďe ňeská, to sa ňedá aňi porovnaťi! (Svätoplukovo NIT); Ale dze, šak som nestretol nikeho (Ružindol TRN); No ta dze ja va_možem isc stromiki pľec, ked ja eśči do školi chodzim? (Sokoľ KOŠ); Miśľel, že mu vraci peňeźi, aľe dze tam! (Dl. Lúka BAR)

de p. kde


dze p. kde


kde [(k)de, gde] zám prísl
A. opyt
1. na ktorom mieste: od koho byl zrjzeny staw swaty manželsky a kde? (BAg 1585); kde su kwiczaly? (TRENČÍN 1729); manželku Samuelowu dehonestowala a lala kdye? (KRUPINA 1735)
2. ktorým smerom, kam: kde chcess to olowo westy? (RUŽOMBEROK 1576); odtud kde issli? (ORAVA 1735)
B. vzťažné uvádza vedľ. vetu prísl
a. miestnu: kde sa dowediel, tu wzal (ŽK 1454); w posolstwy gity su dluzny, kde gich posslie (pán) (s. l. 1552 E) kam; tam, kde sa ta wec stala (L. TRNOVEC 1609); kde nam rozkazano gest, furati musime (PAPRADNO 1673) kam; kdje se wzaly, tu se wzaly hágnycy (KOSTOLNÁ 1720) náhle sa zjavili; dolu ku Dunaju, kdze nas ludze nepoznaju (PV 18. st)
b. časovú, keď: co sem wenaložil, kde sem chodil do Krupineg (B. BYSTRICA 1616)
c. prívlastkovú: na tem mistie, kde sa ta sskoda stala (ŽK 1493); knyhy, kde se wsseczko zapysuge (P. ĽUPČA 1579); pecz, kde se chleb peče (PG 1656); krčma, kde tanczowalj (VELIČNÁ 1724)
d. predmetovú: wi-li, kde gest geho lupez (ŽK 1473); merkowati, kde horelo (ANTOL 1571); musý lekári zgewiťi, kde ho boly, kde gest raňen (CC 1655)
c. neurč
1. na ktoromkoľvek mieste, kdekoľvek, hocikde: gestli nassel by ho (dlžníka) kde, ma ho przed rychtare przywesti (ŽK 1473); (náhradu) wesmem, kde muoczy budem (ŠÁŠOV 1579); czo se gde nagde (TRENČÍN 1652); (krádež v krčme) aneb kde inde prepily (H. JASENO 1716); abi sstwertnici robili, dze su, každi den (LIPTOV 1763)
2. na ktorékoľvek miesto, kamkoľvek: gestli by ho Buoh kde obratil (P. ĽUPČA 1559); orat magj chodit, kde se gim roskaže (BUDATÍN 1690); (zariekavačka posiela) chorobu na horj, do wodj a kde ginde (D. KUBÍN 1726); dag ho odwest, die budiess chcet (s. l. 18. st)
3. v spoj. so slovesami (ne)mať a inf. vyj. (ne)možnosť realizovať pripojený dej: (peniaze) nemame kde včile vziti (BOJNÁ 1654 LP); kupyl duomok, aby mal kde hlawu schylyty (ŽIAR n. H. 1654); niemam sa gde podiet (s. l. 18. st)

kde kde kďe? kďe?

Zvukové nahrávky niektorých slov

kde býva váš otec demeure votre père
kde je moja dcéra est ma fille
kde je teraz môj otec maintenant est mon père
kde je tvoj braček est ton frère
odísť a kde ísť partir et aller
ríšu, kde všetko je empire tout est
vašej izbe, a kde votre chambre, et
záhrady, kde nás čakala jardin nous attendait
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu