katapult -u m.
1. zariadenie na prudké odštartovanie lietadla na krátkej dráhe (napr. na lodi)
2. mechanizmus na vystrelenie pilota z lietadla
katapult -tu pl. N -ty I -tmi m.
katapult -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat. ‹ gr.⟩ 1. hist. ▶ (v staroveku a stredoveku) stroj na vrhanie kameňov, striel, zápalných šípov a pod. používaný na ostreľovanie nepriateľa pri obliehaní al. pri obrane miest, hradov, pevností a pod.: vojaci útočili na mesto baranidlami a katapultmi; strieľať z katapultov na hradbách; Rimania mali na lodiach pripravené katapulty 2. let. ▶ zariadenie s parným al. hydraulickým pohonom slúžiace na skrátenie vzletu lietadla a umožňujúce jeho prudké zrýchlenie na krátkej dráhe (napr. na lietadlovej lodi): štart parným katapultom 3. let. ▶ mechanizmus na vymrštenie pilota z kabíny rýchlych lietadiel pri hroziacej havárii: aktivácia katapultu
katapult -u m. ‹l < g›
1. hist. staroveký a stredoveký ťažký vojenský obliehací, vrhací stroj, veľký prak na hádzanie šípov al. kamenných a ohnivých striel
2. let. zariadenie dodávajúce lietadlu na pomerne krátkej dráhe rýchlosť potrebnú na vzlietnutie (napr. z paluby lode)
3. let. zariadenie na vyhodenie letca z lietadla pri hroziacej katastrofe;
katapultový príd.: k-é lietadlo
katapult, -u m.
1. vojnový stroj, ktorým sa v dávnych časoch vrhali kamene, šípy a pod.: (Vojsko) učilo sa útočiť z katapultov. (Fig.)
2. let. zariadenie umožňujúce štart lietadla na malej ploche, napr. z lode;
katapultový príd.: k-á loď