kat -a m. profesionálny vykonávateľ trestu smrti: mestský k. (v min.);
pren. mučiteľ, tyran: bol k-om svojej rodiny
● hľadí ako k. zlostne; byť sám sebe k-om zaviniť si zlo; neučený → majster hotový k.;
katovský príd.: k-á sekera
kat kata pl. N kati m.
kat kata pl. N kati m. 1. ▶ profesionálny vykonávateľ trestu smrti: stredoveký k.; posledný mestský k.; ostrý meč kata; vydať niekoho do rúk kata; poet. zomrieť rukou kata byť popravený; pren. Sudcovia súdia, kati zabíjajú. Ja nie som sudca, katom nebudem. [L. Ťažký] 2. expr. ▶ surový, krutý človek, mučiteľ, tyran, trýzniteľ; vrah: bol katom svojej rodiny; Herodes - ten chmúrny k. ◘ fraz. byť na niekoho ako kat veľmi prísne, tvrdo zaobchádzať s niekým; hľadieť ako kat pozerať sa zlostne, nepriateľsky; byť sám sebe katom zaviniť si zlo ◘ parem. neučený majster/doktor hotový kat slabá odbornosť je vždy na škodu
kata-, kat- ‹g› v zloženinách prvá časť s významom dole, dopredu, dozadu, cez, do konca, celkom, úplne
kat -u m. ‹skr. g› biochem. katal
diktátor neobmedzený, násilnícky vládca: krvavý diktátor • tyran: revolta proti tyranovi • samovládca • krutovládca • absolutista • despota: samozvaný despota • utláčateľ • utlačovateľ: boj proti utláčateľom • ukrutník • mučiteľ • trýzniteľ • zotročovateľ (kto zotročuje): zotročovateľ národov • pren. kat • pejor. katan • kniž. cézar • pejor. džingischán
kat p. diktátor
mučiteľ kto druhému spôsobuje telesné al. duševné utrpenie • trýzniteľ: mučiteľ, trýzniteľ ženského srdca • pejor. katan: po chvíľke týrania jeho katani odišli • kat • trápič • zried. trápiteľ
kat, -a m. profesionálny vykonávateľ trestu smrti: mestský k.; bás. zomrieť rukou katovou byť popravený;
pren. expr. surový, krutý človek, tyran: fašistickí k-i, k-i národa utláčatelia; hľadí ako kat mračí sa, zazerá; Ako by mohol byť otec taký kat a biť svoje deti. (Taj.) Stala sa bezcitným katom, drsnou trýzniteľkou čeľade a obce. (Záb.);
katovský príd. patriaci katovi, katov: k. meč, k-é remeslo;
pren. krutý, nemilosrdný: k-á besná ruka (Gráf); k-á knuta (Piš.);
katovsky prísl.;
katovstvo, -a str.
1. funkcia kata;
2. nemilosrdnosť, krutosť
kat m. csl vykonávateľ trestu smrti: F. taki viter duje ja_kat (Dl. Lúka BAR) - silný a studený; hľaďí ja_kat (Lukáčovce HLO) - zachmúrene; ňeuśeňí majster hotoví kat (Kociha RS) - o nekvalitnom majstrovi; ňech ťa kad vezme! (Bobrovec LM) - zmizni!
katík, katisko p. kat
kat m 1. profesionálny vykonávateľ mučenia a trestu smrti: mel katha zabytt (ŽK 1561); dal mne katowy trapyty a mučyty (PREŠOV 1612); hlawu geho kat stal (MS 1758); x. pren geden nezdrawy pokrm može biti katom žiwota nasseho (MS 1758) smrtiacim prostriedkom; F. kdosy mosy niekde katom biť (TURIEC 1586) aj nevďačné práce musí niekto konať; ey, kat mi po neg (ťažkej doske) (S. ĽUPČA 1613) čert ju vzal; po katjech se mu zwjedlo (SiN 1678) zle; raz my ge katowy do ruku pryt (s. l. 17. st) raz ma odsúdia; kat mna bude sprauwat (V. ČEPČÍN 1734); nad sebu katem byl (WU 1750) samovrahom; perieris: dj do kata (KS 1763) choď do čerta; k katowi prislucha, kdo otce neslucha (Se 18. st) 2. trýzniteľ, katan: katowé plesali (CC 1655); ukrutny katowe Krista lapily (KP 18. st); x. pren zle swedomi gest ukrutny kat (CDu 18. st); -ov príd privl k 1: ungula: katúw hák (KS 1763); súďen gest potom, abi od katoweg ruki zemrel (BU 1795); pren expr L. trifurciter: rozhlásseny w kragine zbognjk, ssybenjčnjk, katowá pssenica (KS 1763) šibenec; -ovský príd k 1: nastroge katowske (SP 1696); po mukach katouskich (KRUPINA 1729); katowsky paholcy (VP 1764); k 2: pod, zraczo katowski, wen (TURIEC 1585); -sky prísl k 2: syna po zemy katousky ssmeykal (HI 18. st) ukrutne; -ík 1. dem k 1: katikowe, ktery ho na krjž meli pribjti (SP 1696) 2. šarha: kačik (:šarha:) wyslal na cestu swych dwauch synu; sedlacy poznali, žeby kačik byl (RPo 1790); -isko m augm expr ukrutník, katan: bodaj si w pekle horel, ty katisko (BYTČA 1773)
káť sa ndk čes čoho kajať sa z niečoho: kdo se chce kaťi (CC 1655); kagte se wssech marních rozprawek, smichuw (KT 1753); wsseho toho se kagu (MS 1758)