kasárne -rní pomn., kasáreň -rne ž. stála ubytovňa pre vojakov: tankové k-e; steny holé ako v k-i;
kasárenský príd.: k. dvor, poriadok;
pren. k. režim prísny
kasárne -rní D -rňam L -rňach ž. pomn., kasáreň -rne pl. G -rní D -rňam L -rňach ž.
kasárne -rní D -rňam L -rňach ž. pomn., kasáreň -rne pl. G -rní D -rňam L -rňach ž. ⟨fr.⟩ ▶ budova al. komplex budov určených na stále ubytovanie vojakov, na skladovanie vojenského materiálu a na výcvik vojska: miestne, opustené kasárne; kasárne tankovej brigády; vojaci sa vrátili do kasární; hlásiť sa v kasárňach u svojho veliteľa; využiť priestory bývalých vojenských kasární; Front sa blíži, na stanici je plno práce. O piatej trubač budí kasáreň. [L. Ťažký]
kasárne -rní ž. pomn., kasáreň -rne ž. ‹n < f› budova určená na dlhšie ubytovanie jednotiek ozbrojených síl, na skladovanie vojenského materiálu a pod.;
kasárenský, pejor. kasárnický príd.: k. život; k-á disciplína
kasáreň ž, obyč. pl kasárne fr/nem budova na stále ubytovanie vojska: hressa y ti, kteri kasarni prelamugu, nebož prez muri a strechi prechazagj (VoP 1760); z kasarny utekl (PONIKY 1785); pro wogáki kassárne byly wystawené (SH 1786); keď som bou v kásarne, prišlo dievča za mnú (PV 18. st); (chlapcov) vedú povázaných tam do tech kasární (ASL 18. st)