kartovať (sa) používať pri hre karty • hrať (v) karty (obyč. často a za peniaze) • hovor. kartárčiť: pije a veľa kartuje, hrá (v karty)
karta, -y, -riet/-rát ž.
1. obyč. v mn. č. karty lístky z kartónu s vyobrazenými figúrami, používané na hranie rozličných hier: hracie k-y, partia kariet, francúzske, piketové, tarokové k-y; hrať (v) k-y, miešať, rozdávať k-y; vydať, vyhodiť, vyložiť k-u; vyhrať, prehrať v k-ách; mať šťastie v k-ách vyhrávať; vykladať, vyložiť niekomu k-y veštiť, hádať z karát; Prišiel, aby mu vyložili z karát, kto mu brava ukradol. (Záb.); hovor. mastiť k-y hrať v karty; Len keď mali príležitosť, hodili si karty. (Zgur.)
● ide mu k. dostáva dobré karty, ktorými vyhráva v hre; postaviť všetko na jednu k-u riskovať, hazardne si počínať v kritickom položení; k. sa obrátila situácia sa zmenila, šťastie sa obrátilo; vidieť niekomu do karát prehliadnuť jeho plány, úmysly; Nie je dosť opatrný, niekto mu nazrel do karát. (Fig.); odkryť, ukázať (svoje) k-y prezradiť svoje plány, úmysly: Raz musel vyložiť svoje karty. (Jil.); hrať s otvorenými k-ami poctivo, čestne, otvorene konať; Klamári! Nahrávali ste si do karát (Skal.) pomáhali ste si pri podvodoch; domček, zámok z karát o niečom neistom, nestálom, čo sa môže rozpadnúť, zrútiť: Nádeje matkine sa rozpadnú ako zámok z karát. (Al.) Všetko sa zrúti ako domček z karát. (Karv.)
2. hovor. korešpondenčný lístok, pohľadnica: Listár podal list i kartu Maríne. (Tim.) Poľné karty prichodili (z vojny). (Urb.)
3. zastar. cestovný lístok; vstupenka: (Na agencii) vymenili karty (na loď). (Kuk.)
4. zastar. list papiera; list v knihe: Ruka jej leží na knihe, aby sa karty naprevracali. (Kuk.);
kartový príd. k 1: k-á hra;
kartička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.