karta -y -riet/-rát ž.
1. pevný lístok s rozlič. symbolmi určený na spoloč. hry; k-y súbor týchto lístkov: vyhodiť k-u; žolíkové, mariášové k-y, miešať k-y
2. karty pomn. hra s takýmito lístkami: hrať (v) k-y
3. hovor. pohľadnica: poslať z dovolenky k-u
4. kus tvrdšieho papiera na rozlič. zápisy: registračná, kartotečná k.; červená k. vylučujúca hráča z hry (vo futbale); fin. kreditná, úverová k. plastová osobná karta s magnetickým kódom použ. na platby z vlastného účtu; → telefónna k.; → platobná k.; → voľná k.
● ide mu k. v hre sa mu darí; (po)staviť všetko na → jednu k-u; k. sa obrátila situácia je opačná; → vidieť niekomu do k-át; hrať s otvorenými k-mi, vyložiť, ukázať, odkryť svoje k-y konať otvorene; zrútiť sa ako domček z k-át; hrať niekomu do k-át nahrávať;
kartový príd. k 1: k-é hry;
kartička -y -čiek ž. zdrob.
karta -y ž. ‹t < g›
1. tuhý papierový obdĺžnikový list, na líci s vyobrazením (symbolov, číslic, znakov), určený na spoločenskú hru; mn. karty súbor týchto listov; pomn. hra s ním: hrať k-y; vykladať k-y predpovedať z nich budúcnosť
● hrať s odkrytými kartami konať otvorene; postaviť všetko na jednu kartu rozhodnúť sa (s rizikom) pre jednu možnosť; k. mu vyšla, pren. mal úspech; domček z kariet niečo nepevné, nereálne
2. list tuhšieho papiera (na zápis, súpis a pod.): evidenčná, kartotečná k.; pošt. tlačivo na súpis a evidenciu zásielok: nákladná, doručovacia k.; text. súčasť mechanizmu vytvárajúca vzor väzby
3. hovor. pohľadnica
4. mn. G -riet obyčajne karta z plastu vybavená magnetickým pásikom, čiarovým kódom alebo čipom na záznam dát: platobná k.; telefónna k.
5. výp. tech. čipová karta používaná ako doplnkové zariadenie k počítaču, adaptér: zvuková k., grafická k., faxová k.;
kartový príd k 1, 4, 5: k-é hry; k-é telefónne automaty; k. konektor
karta p. pohľadnica
lístok 1. niečo tenké ako list • plátok: pokryť niečo lístkami, plátkami zlata
2. papier malého (pohľadnicového) formátu slúžiaci na rozličné záznamy • karta • kartička: z kartotéky zmizli dajaké lístky, karty, kartičky; syn poslal lístok, kartu z vojny • korešpondenčný lístok • hovor. korešpondentka (lístok s natlačenou známkou) • tiket (stávkový lístok)
pohľadnica pevný lístok s fotografiou, obrázkom • hovor. karta: poslať niekomu pohľadnicu, kartu z rekreácie
karta, -y, -riet/-rát ž.
1. obyč. v mn. č. karty lístky z kartónu s vyobrazenými figúrami, používané na hranie rozličných hier: hracie k-y, partia kariet, francúzske, piketové, tarokové k-y; hrať (v) k-y, miešať, rozdávať k-y; vydať, vyhodiť, vyložiť k-u; vyhrať, prehrať v k-ách; mať šťastie v k-ách vyhrávať; vykladať, vyložiť niekomu k-y veštiť, hádať z karát; Prišiel, aby mu vyložili z karát, kto mu brava ukradol. (Záb.); hovor. mastiť k-y hrať v karty; Len keď mali príležitosť, hodili si karty. (Zgur.)
● ide mu k. dostáva dobré karty, ktorými vyhráva v hre; postaviť všetko na jednu k-u riskovať, hazardne si počínať v kritickom položení; k. sa obrátila situácia sa zmenila, šťastie sa obrátilo; vidieť niekomu do karát prehliadnuť jeho plány, úmysly; Nie je dosť opatrný, niekto mu nazrel do karát. (Fig.); odkryť, ukázať (svoje) k-y prezradiť svoje plány, úmysly: Raz musel vyložiť svoje karty. (Jil.); hrať s otvorenými k-ami poctivo, čestne, otvorene konať; Klamári! Nahrávali ste si do karát (Skal.) pomáhali ste si pri podvodoch; domček, zámok z karát o niečom neistom, nestálom, čo sa môže rozpadnúť, zrútiť: Nádeje matkine sa rozpadnú ako zámok z karát. (Al.) Všetko sa zrúti ako domček z karát. (Karv.)
2. hovor. korešpondenčný lístok, pohľadnica: Listár podal list i kartu Maríne. (Tim.) Poľné karty prichodili (z vojny). (Urb.)
3. zastar. cestovný lístok; vstupenka: (Na agencii) vymenili karty (na loď). (Kuk.)
4. zastar. list papiera; list v knihe: Ruka jej leží na knihe, aby sa karty naprevracali. (Kuk.);
kartový príd. k 1: k-á hra;
kartička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
(jedna) karta; (bez) karty; (ku) karte; (vidím) kartu; (ó) karta!; (o) karte; (s) kartou;
(dve) karty; (bez) kariet, karát; (ku) kartám; (vidím) karty; (ó) karty!; (o) kartách; (s) kartami;