karhavý príd. kt. karhá: k-é slová;
karhavo prísl.
karhavo prísl. ▶ s karhaním, s dôrazným napomínaním, výčitkou; syn. vyčítavo: k. povedať niečo; k. pozrieť na niekoho; k. pokývať hlavou; prísne a k. ho zahriakli, aby mlčal
karhavý príd. karhajúci, napomínajúci: k. hlas (Laz.); k. bič slov (Heč.); k-é slová (Šolt.); k. pohľad (Kuk.);