karate neskl. s. jap. spôsob zápasu a obrany údermi a kopmi;
karatista -u m. kto pestuje karate ako šport;
karatistka -y -tiek ž.
karate [-t-] neskl. s.
karate [-t-] neskl. s. ⟨jap.⟩ šport. ▶ bojové umenie, spôsob sebaobrany bez zbrane založený na špeciálnych úderoch a kopoch, poskytujúci zároveň aj psychický a fyzický rozvoj osobnosti: zväz, federácia k.; majstrovstvá sveta, republiky v k.; cvičiť k.; súťažiť v k. žiakov, juniorov; vrcholové k. je určené rýchlosťou, technickou dokonalosťou a taktickou vyspelosťou
karate neskl. s. ‹jap› druh sebaobrany založený na špeciálnych úderoch a kopoch; šport. zápas s naznačovanými údermi a kopmi