Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

karát -u m.

1. jednotka rýdzosti zlata

2. jednotka hmotnosti drahých kameňov a perál (0,2 g);

karátový príd.

karát -tu pl. N -ty m. ⟨tal. ‹ arab. ‹ gr.⟩ odb. 1. ▶ klenotnícka jednotka hmotnosti na určovanie drahých kovov, zlata, drahokamov (0‚2 g), zn. k: diamanty sa triedia podľa hmotnosti v karátoch
2. ▶ mierka určujúca pomer rýdzeho drahého kovu v zliatine (1 karát = 1/24 obsahu zlata v zliatine), miera rýdzosti zlata: karáty zlatého prsteňa, náramku

karát -u m. ‹t < arab < g›

1. jednotka hmotnosti pre drahokamy používaná v klenotníctve, zn. k

2. miera rýdzosti (čistoty) zlata;

karátový príd.: k-é drahokamy predávané na váhu v karátoch

karát, -u m. odb. jednotka váhy pre zlato, perly a drahokamy (200 mg);

karátový príd.

(jeden) karát; (bez) karátu; (ku) karátu; (vidím) karát; (ó) karát!; (o) karáte; (s) karátom;

(štyri) karáty; (bez) karátov; (ku) karátom; (vidím) karáty; (ó) karáty!; (o) karátoch; (s) karátmi;

(jedna) karta; (bez) karty; (ku) karte; (vidím) kartu; (ó) karta!; (o) karte; (s) kartou;

(štyri) karty; (bez) kariet, karát; (ku) kartám; (vidím) karty; (ó) karty!; (o) kartách; (s) kartami;