kaplán -a m. kňaz pomáhajúci pri duchovnej správe: katolícky k.;
kaplánsky príd.: k-e miesto
kaplán -a m. (v evanjelickej cirkvi i kaplánka -y ž.) ‹n < l› kňaz pomáhajúci farárovi v duchovnej správe;
kaplánsky príd.: k-e miesto;
kaplánstvo -a s.: funkcia, hodnosť kaplána
kaplán, -a m. mladý kňaz bez fary, pomocník farára;
kaplánsky príd.: k-e povinnosti;
kaplánstvo, -a str. funkcia, hodnosť kaplána;
kaplánik, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. iron.;
kaplánko, -a, mn. č. -ovia m. fam. (obyč. v oslovení): pán kaplánko (Taj.)
(jeden) kaplán; (bez) kaplána; (ku) kaplánovi; (vidím) kaplána; (ó) kaplán!; (o) kaplánovi; (s) kaplánom;
(štyria) kapláni; (bez) kaplánov; (ku) kaplánom; (vidím) kaplánov; (ó) kapláni!; (o) kaplánoch; (s) kaplánmi;