kaplán -a m. kňaz pomáhajúci pri duchovnej správe: katolícky k.;
kaplánsky príd.: k-e miesto
kaplán -na pl. N -ni m.
kaplán -na pl. N -ni m. ⟨lat.⟩ cirk. 1. ▶ pomocný kňaz na fare: k. s farárom odslúžili svätú omšu, vykonali bohoslužby; odporúčať niekoho za kaplána; blumentálsky kaplán z Prešporka [F. Kalesný] 2. ▶ kňaz venujúci sa pastorácii v určitej skupine ľudí (pacientov, študentov a pod.): univerzitný, nemocničný, vojenský, policajný, väzenský k. ▷ kaplánik -ka pl. N -ici/-ikovia G -kov m. zdrob. expr., obyč. iron.: len pomaly, k.!; rozťahuje sa tu cudzí k.; Ale čo zmôže kaplánik na brezovskej fare? [T. Winkler]; kaplánko -ka pl. N -kovia m. hypok.: Ten kaplánko je teda naozaj šikovný chlap. [P. Andruška]; prechýlené ↗ kaplánka1
kaplán -a m. (v evanjelickej cirkvi i kaplánka -y ž.) ‹n < l› kňaz pomáhajúci farárovi v duchovnej správe;
kaplánsky príd.: k-e miesto;
kaplánstvo -a s.: funkcia, hodnosť kaplána
kaplán, -a m. mladý kňaz bez fary, pomocník farára;
kaplánsky príd.: k-e povinnosti;
kaplánstvo, -a str. funkcia, hodnosť kaplána;
kaplánik, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. iron.;
kaplánko, -a, mn. č. -ovia m. fam. (obyč. v oslovení): pán kaplánko (Taj.)
kaplán m. (kapláň, káplán) csl mladší kňaz pomáhajúci pri duchovnej správe, pomocník farára: Ve_to ešče ni farár, to len káplán (Kameňany REV); Naša fara má jenneho farára a dvoch kapláňou (Návojovce TOP); Dostaľi me novoho kaplana (Čemerné VRN)
kaplán, kaplánus m lat mladší kňaz na fare, pomocník farára: (peniaze) poruczil na kaplana (ŽK 1508); kaplan a kazatel slowensky (P. ĽUPČA 1558); vwazenj kaplana do kaplanie (RUŽOMBEROK 1559); pan caplanus z koledou chodyl (S. ĽUPČA 1772); kde sskoly neysu, tam kaplana trimat neny slebodno (SPIŠ 1785-60); -sky príd: w pitwore kaplanskem (NITRA 1748); -stvo [-o, -í] s funkcia kaplána: vwedeny gest (do) kaplanstwj (RUŽOMBEROK 1598); (rektor) wzat gest na kaplanstwo (ŽILINA 1655) stal se kaplánom; -ka ž žena ev. kaplána: (dal) stareg pani kaplanki (ZVOLEN 1654)