kapitán -a m.
1. najvyšší st. hodnosti nižších dôstojníkov
2. veliteľ lode al. lietadla
3. vedúci hráč šport. družstva: k. národného mužstva
4. (v min.) veliteľ, vodca (územia, objektu, skupiny ap.): k. hradu, mesta, k. družiny, bandy
5. expr. vedúca osobnosť: k-i priemyslu;
kapitánka -y -nok ž.;
kapitánsky príd.: k-a uniforma, k. mostík (na lodi)
kapitán -na pl. N -ni m. ⟨nem. ‹ fr.⟩ 1. voj. ▶ (u nás) dôstojnícka hodnosť medzi nadporučíkom a majorom (najvyšší stupeň hodnosti nižších dôstojníkov); dôstojník s touto hodnosťou: k. pechoty, delostrelectva; byť povýšený na kapitána; vykonať rozkaz kapitána 2. námor., voj. ▶ veliteľ lode, vojenská hodnosť vo vojenskom námorníctve: námorný k. zodpovedajúci hodnosti plukovníka; fregatný k. zodpovedajúci hodnosti podplukovníka; korvetný k. zodpovedajúci hodnosti majora; prístavný k. veliteľ prístavu; k. námornej lode veliteľ obchodnej (osobnej al. nákladnej) lode; mať licenciu kapitána 3. let., voj. ▶ veliteľ lietadla (dopravného al. vojenského): príhovor kapitána lietadla; prijať hlásenie kapitána; riadiť sa pokynmi kapitána 4. šport. ▶ vedúci hráč športového družstva: k. futbalového, hokejového tímu, klubu 5. publ. ▶ vedúca osobnosť v istom podniku al. v nejakom odvetví života: finančný, priemyselný k.; kapitáni automobilového koncernu; Veru, ešte nie je náš riaditeľ tým jediným kapitánom, ktorý o veci rozhoduje sám. [Vč 1990] □ zbojnícky kapitán veliteľ, vodca zbojníkov ▷ kapitánka -ky -nok ž.: k. slovenských basketbalistiek; kapitánik -ka pl. N -ici/-ikovia G -kov m. obyč. iron.: k. treťoligového mužstva
kapitán -a m. (kapitánka -y ž.) ‹l›
1. dôstojnícka hodnosť (u nás medzi nadporučíkom a majorom); dôstojník s touto hodnosťou
2. veliteľ lode al. lodný dôstojník v obchodnom a vojnovom loďstve; veliteľ dopravného lietadla; pren. publ. kapitáni priemyslu
3. šport. vedúci člen športového družstva
4. (predtým a v niektorých krajinách doteraz) náčelník územného celku, vladár: k.-regent v San Marine;
kapitánsky príd.: k-a hodnosť; – k. mostík pre kapitána lode
kapitán p. veliteľ 1, vodca, vedúci2
vedúci2 kto vedie, riadi, obyč. menšiu organizačnú jednotku: vedúci dielne, predajne • nadriadený: poslúchať príkazy nadriadeného • predstavený: predstavený kláštora • náčelník (v minulosti osoba stojaca na čele istej organizácie, úradu a pod.): náčelník stanice • hlava (vedúca al. zodpovedná osoba): hlava rodiny • kapitán (vedúci hráč športového družstva): kapitán mužstva • hovor. šéf: mať dobrého šéfa • expr. šéfko • slang. bos • publ. líder
p. aj správca
veliteľ 1. kto velí organizovanej, obyč. ozbrojenej skupine ľudí: veliteľ vojska, rozkaz veliteľa • zastar.: komandant • komandér (Karvaš) • komandír (Tajovský): komandant pluku • kapitán (veliteľ územia, objektu a pod.): mestský kapitán • vojvodca (v minulosti slávny vojenský veliteľ) • hist. hajtman (vojenský veliteľ): kozácky hajtman
2. p. vodca
vodca kto vedie istú spoločenskú skupinu, hnutie: politickí, odborárski vodcovia • veliteľ: veliteľ skupiny • kapitán (v minulosti vodca objektu, územia a pod.): kapitán hradu, mesta • kormidelník: kormidelník štátu • tribún: tribún revolúcie • náčelník (hlava kmeňa al. rodu): indiánsky náčelník • hist. hajtman (vojenský vodca): kozácky hajtman • hist. ataman (kozácky vodca) • kniž. koryfej: ideový koryfej • hovor. šéf • slang. šerif: šéf, šerif bandy • slang. bos • vajda (vodca skupiny Rómov)
kapitán, -a m.
1. veliteľ lode; hodnosť námorného dôstojníka: k. lode;
2. voj. vyššia vojenská hodnosť; v československej armáde vyšší dôstojník medzi nadporučíkom a majorom: k. pechoty, k. delostrelectva;
3. hist. veliteľ (napr. územia, mesta, hradu ap.): mestský k. (Ráz.); hradný k.;
4. vodca nejakej družiny al. ozbrojenej skupiny: k. bandy, k. zbojníkov; kapitán hôrnych chlapcov (Jánošík); (Chlapci) vyvolia Maroša kapitánom. (Ráz.)
5. šport. vedúci športovej jednotky, mužstva: k. mužstva, k. družstva;
kapitánka, -y, -nok ž.
1. vojenská hodnosť;
2. šport. vedúca športového družstva žien;
3. hovor. kapitánova žena;
kapitánsky príd.: k-a hodnosť; k. mostík na lodi; k-a uniforma;
kapitánstvo, -a str. hodnosť kapitána;
kapitánik, -a m. zdrob. expr.
(jeden) kapitán; (bez) kapitána; (ku) kapitánovi; (vidím) kapitána; (ó) kapitán!; (o) kapitánovi; (s) kapitánom;
(traja) kapitáni; (bez) kapitánov; (ku) kapitánom; (vidím) kapitánov; (ó) kapitáni!; (o) kapitánoch; (s) kapitánmi;