kanvica -e -víc ž. (menšia) kanva (význ. 2): k. na čaj
kanvica -ce -víc ž.
kanvica -ce -víc ž. 1. ▶ menšia, často plechová valcovitá nádoba so zúženým hrdlom, pevným uzáverom a držadlom, kanva: hliníková k. s ozdobným držadlom; oberať maliny, čučoriedky do kanvice; A čo si nesú tieto ľudské mravce na celý deň? V šatke kúsok suchého chleba, neurčitú polievku v plechovej kanvici. [Š. Letz]; Na súmraku už mať iba hrnce a panvice umývala, aj masť sme už mali zliatu v kanviciach. [I. Habaj] 2. ▶ (menšia) nádoba, často s lievikovitým hrdlom a uchom, kanva: čajová k.; k. na polievanie; rýchlovarná k. elektrická; nalievať víno z cínovej kanvice; Štrkol zapaľovačom na plyn a postavil na oheň tureckú kanvicu na kávu. [E. B. Štefan] ▷ kanvička2 -ky -čiek ž. zdrob.: k. s čajom; k. na mlieko; Chodí s klieštičkami, štipká, jemne usmerňuje každý výhonok, polieva drobnou kanvičkou, kyprí maličkou motyčkou. [A. Vášová]
kanva nádoba s bočným lievikovitým hrdlom a uchom • krhla: polievať kvety kanvou, krhlou • kanvica (menšia kanva): kanvica na čaj
kanvica p. kanva
kanvica, -e, -víc ž. menšia kovová nádoba s držadlom al. uchom: k. na čaj, na víno; Dievča donieslo cínovú kanvicu s vínom. (Jégé)
kandlica p. kanvica
kandvica p. kanvica
kanvica i kandlica ž. (kaňvica, konvica, kondľica, kandvica) menšia konva, kanvica: Vezňi si aspon teho brmboľa do kaňvice! (Dol. Lehota DK); kandľica (Sklabiná MK); kandvica (Prievidza); konvica (Lamač BRA, Stupava BRA); kondľica (Hliník n. Hron. NB)
kondlica p. kanvica
konvica p. kanvica
kanvica [-nv-, -ňv-, -vn-] ž menšia kanva: striebornu kanwyczu (s. l. 1564); yedna zaytlowa kanwycza a yedna tryzaytlowa (ZVOLEN 1622); cantharus: kanew, kanwyce (ASL 1740); amphora: kanvica (LD 18. st); -ička dem: kanwičzku pozlatistu (s. l. 1653 E); kanyviczka ze strybra (BRATISLAVA 1667); gednu kanwičku; kanwyczku, co kawe warya (KRUPINA 1683; 1689); kanwičska czinowa (s. l. 1737)