kanva -y -í ž.
1. valcovitá nádoba so zúženým hrdlom, pevným uzáverom a držadlom: k. na mlieko
2. nádoba s bočným lievikovitým hrdlom a uchom; krhla: k. na polievanie, na vodu
● → leje (sa) ani z k-y;
kanvička -y -čiek ž. zdrob.
kanva -vy kanví/kaniev ž.
kanva -vy kanví/kaniev ž. ⟨nem.⟩ 1. ▶ väčšia, často plechová valcovitá nádoba so zúženým hrdlom, pevným uzáverom a držadlom, kanvica: hliníková, pozinkovaná k.; prázdna, plná k. na mlieko, mliečna k. 2. ▶ nádoba s bočným lievikovitým hrdlom a uchom, krhla, kanvica: antikorová k.; polievacia, kropiaca k.; Vzal do rúk veľkú kovovú kanvu a začal polievať hriadky. [J. Kot] ◘ fraz. leje (sa) ani/ako z kanvy veľmi prší ▷ kanvička1 -ky -čiek ž. zdrob.: medená k.; Mama ma poslala, aby som nazbieral do štrúdle za kanvičku divých čerešní. [V. Šikula]
kanva nádoba s bočným lievikovitým hrdlom a uchom • krhla: polievať kvety kanvou, krhlou • kanvica (menšia kanva): kanvica na čaj
kanva, -y, kanví ž. väčšia plechová nádoba s držadlom al. uchom: k. na mlieko, k. na polievanie; cínové k-y (Taj.); k-y benzínu (Laz.);
kanvička, -y, -čiek ž. zdrob.
kandva p. kanva
kanev p. kanva
kanva i kanev ž. (kaňva, kandva, kauňa) menšia plechová nádoba: Ňekcem do takej kauňe! (Dol. Lehota DK); Kanev bila na vodu dakedi (Dl. Lúka BAR); kaňva (Bobrov NÁM, Hor. Lehota DK, Sučany MAR); kandva (Prievidza); kanvička ž. zdrob.: Máš plnú kaňvičku, ňeochievaj s ňou, porozlievaš! (Dol. Lehota DK); kandvička (Prievidza)
kauňa p. kanva
kanva [kan(d)va], kanev ž nem väčšia kovová nádoba s držadlom: z sriebornow kanwow (B. ŠTIAVNICA 1609); na umivani suca nadoba a kaňva k tomu (L. JÁN 1683); do trjholboweg kanwy (RT 17. st); cantharus: kanew, kanwyce (ASL 1740); saffel, kanwa a koss (L. MIKULÁŠ 1765); kafowe kanwy (PRIEVIDZA 1787) na varenie kávy