kancelár, -a m. titul vysokého úradníka v niektorých štátoch; prednosta kráľovskej kancelárie: kráľovský k.; ríšsky k. predseda vlády v starom Nemecku; spolkový k. predseda vlády v Nemeckej spolkovej republike; k. univerzity vysoká úradnícka hodnosť na niektorých univerzitách;
kancelársky príd.: k. úrad;
kancelárstvo, -a str. úrad kancelára
kancelária, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. miestnosť, v ktorej sa vykonávajú úradné úkony; pracovňa administratívneho al. iného pracovníka: prijímacia k., k. riaditeľa; chodiť do k-ie; pracovať v k-ii;
2. v názvoch niektorých úradov al. inštitúcií: advokátska k., súdna k., informačná k., cestovná k., kráľovská k., Kancelária prezidenta republiky, Československá tlačová kancelária;
kancelársky príd.: k-á práca, sila, služba úradnícka; k-e miestnosti úradné; lingv. k. štýl, k-a reč typická pre úradný styk; k-e stroje; predaj k-ych potrieb papiera, ceruziek ap.; k. papier druh kvalitného papiera na písanie; k. formát papiera rozmerov 34x42 cm