kamzík -a mn. N a A -y m. vysokohorský prežúvavec s hákovitými rohmi, zool. Rupicapra;
kamzica -e -zíc ž.;
kamzičí príd.: k-ie stádo;
kamzíček -čka m. zdrob.
kamzík -ka pl. N a A -ky m. ⟨nem. ‹ román.⟩ ▶ štíhly, obratne sa pohybujúci vysokohorský prežúvavec z čeľade turovitých, s hákovito zahnutými rohmi: stredoeurópsky k.; tmavohnedá zimná srsť kamzíkov; tatranské kamzíky; sledovať počet kamzíkov □ zool. kamzík vrchovský tatranský Rupicapra rupicapra tatrica; kamzík vrchovský alpský Rupicapra rupicapra rupicapra ◘ fraz. behať/loziť ako kamzík po skalách byť veľmi pohyblivý, šikovný ▷ kamzíček -čka pl. N a A -čky m. zdrob.: k. si pochutnával na maminom mlieku; kamzica -ce -zíc ž. ▶ samica kamzíka: čriedy kamzíc s nedospelými kamzíkmi a mláďatami
kamzík -a m. ‹n < román› zool. horský prežúvavec rodu Rupicapra so vzpriamenými, hákovito zahnutými rohmi, žijúci v európ. vysokých horách;
kamzičí príd.: k-ia štetka
kamzík, -a, mn. č. -y m. druh vysokohorskej zveriny zo skupiny antilop s hákovite zahnutými rohmi (Rupicapra rupicapra);
kamzica, -a, -zíc ž.;
kamzičí, -ia, -ie príd.: k-ie mláďa; k-ie prte (Karv.);
kamzíček, -čka m. zdrob.
(jeden) kamzík; (bez) kamzíka; (ku) kamzíkovi; (vidím) kamzíka; (ó) kamzík!; (o) kamzíkovi; (s) kamzíkom;
(tri) kamzíky; (bez) kamzíkov; (ku) kamzíkom; (vidím) kamzíky; (ó) kamzíky!; (o) kamzíkoch; (s) kamzíkmi;