kamenie, kamenčie -ia s. hromad. (drobné) kamene: kopa k-ia, cesta vydláždená k-ím
kamenie -nia s. hromad. ▶ isté množstvo (drobných) kameňov; syn. kamenčie, skálie: hromada, hŕba kamenia; spustila sa lavína kamenia; zbierať k.; drviť nahromadené k.; zasypať jamu kamením; Mlynár mal popri ceste vysokú hrobľu kamenia miesto plota. [J. Cíger Hronský]; Cesta vyzerala dobrá, no nie asfaltka, ani kamením ju nevyložili. [E. Dzvoník] ◘ fraz. hádzať kamením po niekom hanobiť, zavrhovať niekoho
kamenie drobnejšie kamene • kamenčie • skálie: hŕby kamenia, kamenčia, skália na ceste
p. aj štrk1
štrk1 drobné kamienky používané na úpravu ciest al. tratí a pri príprave betónu: hrubý, drobný štrk • kamenie • kamenčie • skálie • subšt. šuter
kamenie i kamenčie, -ia str. hromad. drobný kameň, skálie, štrk: vylámať a rozdrviť kamenie (Janč.); sprevádzaný dažďom kamenia (Kuk.) Práši do nich (sliepok) kamenčím (Šolt.) hádže skaly
(jedno) kamenie; (bez) kamenia; (ku) kameniu; (vidím) kamenie; (ó) kamenie!; (o) kamení; (s) kamením;
(tri) kamenia; (bez) kamení; (ku) kameniam; (vidím) kamenia; (ó) kamenia!; (o) kameniach; (s) kameniami;