kameň -a m.
1. tvrdá hornina al. úlomok z nej, skala: lomový k., potknúť sa o k., tvrdý ako k., hodiť k. do vody
2. opracovaný kus tejto horniny: mlynský, náhrobný k.; drahé, vzácne k-e drahokamy; uholný k. i pren. opora; základný k. i pren. základ; skúšobný k. na skúšanie drahých kovov i pren. meradlo stavu vecí
3. usadenina podobná kameňu: kotlový k., zubný k., močový, obličkový k.
● k. úrazu príčina ťažkostí; zmrznúť na k. celkom; na dohodenie k-om blízko; mať srdce z k-a byť bezcitný; odpadol, spadol mu k. zo srdca uľavilo sa mu; byť medzi → dvoma (mlynskými) k-mi; padla → kosa na k.; neostal k. na k-i všetko bolo zničené; uviazať, zavesiť si k. na krk vziať na seba ťažkú povinnosť; hodiť po niekom k-om odsúdiť ho;
kamienok -nka, kamenček -a m. zdrob.: hádzať k-y do vody; žlčové, močové k-nky; k-ok do zapaľovača
kameň 1. tvrdá hornina al. úlomok z nej • skala: kopnúť do kameňa, do skaly na ceste; tvrdý ani kameň, ani skala • balvan (veľký kameň): žulový balvan • zápoľa (veľký kameň) • okruhliak • okružliak • obliak (okrúhly, obyč. riečny kameň): zbierať pri potoku okruhliaky, okružliaky, obliaky • zvariak (okrúhly, obyč. veľký kameň): skákať po zvariakoch • žabica (plochý riečny kameň): hádzať žabice do vody • kváder (veľký opracovaný kameň): žulové kvádre • žarnov (mlynský kameň) • subšt. šuter: kráčať po šutroch
2. kamenný materiál na stavbu • kamenivo • kamenina
3. p. usadenina
opora 1. čo slúži na podopretie niečoho • podpora • podpera: drevená opora, podpora, podpera stropu
2. čo morálne, duchovne al. materiálne pomáha, podopiera • podpora • pomoc: v rodičoch vždy našiel morálnu oporu, podporu, pomoc • posila (čo duchovne posilňuje, povzbudzuje): jediná pracovná opora, posila • kniž. záštita • publ. bašta • pren.: pilier • stĺp: duchovný pilier, stĺp hnutia • pren.: kameň • záchytný bod • chrbtová kosť
usadenina vrstva, ktorá vznikla usadením niečoho: usadenina vo víne • zastar.: usadlina (Kukučín) • sadlina (Jesenská) • geol.: sediment • uloženina (usadená hornina) • kal (usadenina roztoku): saturačný kal • kameň (usadenina podobná kameňu): vodný kameň • subšt. zoc
kameň, -a m.
1. tvrdá hornina používaná ako stavebný materiál; úlomok horniny, skala: stavebný, prirodzený, umelý, lomový, dlažobný k.; vyložiť cestu k-mi vydláždiť; mlynský k.; mlyn na tri k-e (Taj.); míľový, hraničný, oltárny k.; náhrobný k. pomník; privaliť k-om prikryť (napr. hrob, studňu); uholný kameň na ktorom stoja dva múry, pren. hlavná opora; srdce ťažké ako k. (Jégé); Čo všetkých tlačí ako kameň (Tim.) tiesni, trápi. (Vrana) sťa kameň pustila sa z vrchovca topoľa (Tat.) prudko letela strmo dolu. Tento človek mi je všade kameňom na ceste (Vaj.) prekážkou;
pren. symbol niečoho chladného, bezcitného, tvrdého: Mám srdce, nie kameň. (Kuk.) I takým kameňom pohnú, ako je náš otec (Al.) bezcitným, tvrdým človekom.
● položiť základný k. slávnostne začať stavbu, pren. dať základy niečomu; byť stavebným k-om niečoho nepostrádateľnou, nevyhnutnou súčiastkou; byť skúšobným k-om niečoho skúškou, ktorá jasne ukáže stav veci; k. úrazu príčina nedorozumenia: Úcta pred pánmi bola kameňom úrazu medzi ním a jeho ženou. (Jégé); na dohodenie k-om neďaleko; hodiť k-om po niekom odsúdiť, verejne obžalovať niekoho; nezostal k. na k-i všetko bolo zničené; Uviazal si kameň na krk (Laz.) vzal na seba ťažkú povinnosť; zmizol, akoby k. hodil do vody bez stopy; mať srdce z k-a tvrdé, bezcitné; k. by sa nad ním zľutoval je veľmi úbohý, biedny; spadol mu k. zo srdca zbavil sa veľkej starosti; byť medzi dvoma k-mi byť pod nátlakom z dvoch strán; trafila kosa na k. narazil na odpor; Kto do teba k-om, ty do neho chlebom (prísl.) zlé odplácaj dobrým
2. niečo vlastnosťami podobné kameňu: kotolný k. usadenina na stenách kotla; chem. vínny k., lúhový k.; ľud. pekelný k. lápis; lek. zubný k. usadenina na zuboch; žlčové, močové, obličkové k-e pevné telieska spôsobujúce ochorenie príslušných orgánov; k. mudrcov, k. múdrosti alchymistami hľadaná látka, ktorá mala dávať nesmrteľnosť a obyčajné kovy meniť na zlato; drahý k. drahokam: drahými kameňmi vykladaná šabľa (Kal.); prstene s veľkými kameňmi (Taj.) drahokamami;
3. šach. šachová figúra;
kamenček, -a i kamienok, -nka m. zdrob.: lek. žlčové, močové, obličkové kamienky; kresací k. primitívny nástroj na zapálenie ohňa
(jeden) kameň; (bez) kameňa; (ku) kameňu; (vidím) kameň; (ó) kameň!; (o) kameni; (s) kameňom;
(tri) kamene; (bez) kameňov; (ku) kameňom; (vidím) kamene; (ó) kamene!; (o) kameňoch; (s) kameňmi;