kameň, -a m.
1. tvrdá hornina používaná ako stavebný materiál; úlomok horniny, skala: stavebný, prirodzený, umelý, lomový, dlažobný k.; vyložiť cestu k-mi vydláždiť; mlynský k.; mlyn na tri k-e (Taj.); míľový, hraničný, oltárny k.; náhrobný k. pomník; privaliť k-om prikryť (napr. hrob, studňu); uholný kameň na ktorom stoja dva múry, pren. hlavná opora; srdce ťažké ako k. (Jégé); Čo všetkých tlačí ako kameň (Tim.) tiesni, trápi. (Vrana) sťa kameň pustila sa z vrchovca topoľa (Tat.) prudko letela strmo dolu. Tento človek mi je všade kameňom na ceste (Vaj.) prekážkou;
pren. symbol niečoho chladného, bezcitného, tvrdého: Mám srdce, nie kameň. (Kuk.) I takým kameňom pohnú, ako je náš otec (Al.) bezcitným, tvrdým človekom.
● položiť základný k. slávnostne začať stavbu, pren. dať základy niečomu; byť stavebným k-om niečoho nepostrádateľnou, nevyhnutnou súčiastkou; byť skúšobným k-om niečoho skúškou, ktorá jasne ukáže stav veci; k. úrazu príčina nedorozumenia: Úcta pred pánmi bola kameňom úrazu medzi ním a jeho ženou. (Jégé); na dohodenie k-om neďaleko; hodiť k-om po niekom odsúdiť, verejne obžalovať niekoho; nezostal k. na k-i všetko bolo zničené; Uviazal si kameň na krk (Laz.) vzal na seba ťažkú povinnosť; zmizol, akoby k. hodil do vody bez stopy; mať srdce z k-a tvrdé, bezcitné; k. by sa nad ním zľutoval je veľmi úbohý, biedny; spadol mu k. zo srdca zbavil sa veľkej starosti; byť medzi dvoma k-mi byť pod nátlakom z dvoch strán; trafila kosa na k. narazil na odpor; Kto do teba k-om, ty do neho chlebom (prísl.) zlé odplácaj dobrým
2. niečo vlastnosťami podobné kameňu: kotolný k. usadenina na stenách kotla; chem. vínny k., lúhový k.; ľud. pekelný k. lápis; lek. zubný k. usadenina na zuboch; žlčové, močové, obličkové k-e pevné telieska spôsobujúce ochorenie príslušných orgánov; k. mudrcov, k. múdrosti alchymistami hľadaná látka, ktorá mala dávať nesmrteľnosť a obyčajné kovy meniť na zlato; drahý k. drahokam: drahými kameňmi vykladaná šabľa (Kal.); prstene s veľkými kameňmi (Taj.) drahokamami;
3. šach. šachová figúra;
kamenček, -a i kamienok, -nka m. zdrob.: lek. žlčové, močové, obličkové kamienky; kresací k. primitívny nástroj na zapálenie ohňa