Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kameň -a m.

1. tvrdá hornina al. úlomok z nej, skala: lomový k., potknúť sa o k., tvrdý ako k., hodiť k. do vody

2. opracovaný kus tejto horniny: mlynský, náhrobný k.; drahé, vzácne k-e drahokamy; uholný k. i pren. opora; základný k. i pren. základ; skúšobný k. na skúšanie drahých kovov i pren. meradlo stavu vecí

3. usadenina podobná kameňu: kotlový k., zubný k., močový, obličkový k.

● k. úrazu príčina ťažkostí; zmrznúť na k. celkom; na dohodenie k-om blízko; mať srdce z k-a byť bezcitný; odpadol, spadol mu k. zo srdca uľavilo sa mu; byť medzi → dvoma (mlynskými) k-mi; padla → kosa na k.; neostal k. na k-i všetko bolo zničené; uviazať, zavesiť si k. na krk vziať na seba ťažkú povinnosť; hodiť po niekom k-om odsúdiť ho;

kamienok -nka, kamenček -a m. zdrob.: hádzať k-y do vody; žlčové, močové k-nky; k-ok do zapaľovača

kameň -ňa pl. N -ne G -ňov m.

Červený Kameň -ného -ňa L -nom -ni m.

1. obec na strednom Slovensku v Ilavskom okrese severozápadne od Ilavy

2. časť obce Častá;

Červenokamenčan, Kamenčan -na pl. N -nia m.;

Červenokamenčanka, Kamenčanka -ky -niek ž.;

červenokamenský, kamenský -ká -ké príd.

kameň -ňa pl. N -ne G -ňov m. 1. ▶ tvrdá hornina, obyč. dobývaná v otvorených lomoch; neopracovaný kus takejto horniny, skala, balvan: bridlicový, čadičový k.; lomový, stavebný, štrkový k.; okrúhly, končistý, ostrý k.; farebné dunajské, tatranské kamene; odlomiť, vylomiť časť veľkého kameňa; chodník vyložený prírodnými kameňmi; hádzať kamene po vodnej hladine; Tu potok hrčal po kameňoch, tu sa menil zas na vodné zrkadlo. [A. Bednár]; Chvíľami vyskočil spod topánky kameň. [V. Šikula] □ tech. odstrel kameňa oddelenie časti horniny od jej masívu pomocou výbušnín; astron. meteorický kameň úlomok pevnej hmoty z vesmíru, meteorit
2. ▶ kus prírodnej horniny opracovaný na cielené použitie: doskový, dlažbový, obrubníkový, schodišťový k.; brúsny k.; Silnejšie potenie napomáha para, ktorá sa tvorí pri polievaní horúcich saunových kameňov vodou. [InZ 2001] □ tech. skúšobný kameň testujúci drahé kovy, ↗ i fraz.; polygr. litografický kameň jemnozrnný vápenec vyhladený a spracovaný na tlačové platne rozličných rozmerov; stav. lícový kameň určený na obkladanie vonkajších stien; cementový kameň kompaktný tuhý produkt hydratácie cementovej kaše; geod. hraničný kameň stabilizačný znak geodetického bodu osadený na hranici štátov, obcí, katastrálnych území, pozemkov a pod. □ drahý kameň drahokam; kameň mudrcov alchymistami hľadaná pralátka všetkých vecí, sľubujúca večný život a schopná meniť kovy na zlato; mlynský kameň žarnov; náhrobný kameň pomník s nápisom pri hlave hrobu, náhrobok; základný kameň slávnostne položený kameň pred začiatkom veľkej, významnej stavby, základ niečoho
3. ▶ usadenina tvrdosťou pripomínajúca kameň: kotolný k.; odstrániť vodný k. z hrnca, z kanvice; vriaca tvrdá voda vytvára silnú vrstvu kameňa
4. lek. ▶ neorganická usadenina v tele, často spôsobujúca choroby, pevné teliesko: močový, obličkový, žlčový, žalúdkový k.; cievny k.; odstrániť zubný k.
5. obyč. pl. kamene šach. ▶ základné materiálne prvky šachovej hry charakterizované určitou pohyblivosťou po šachovnici (kráľ, dáma, veža, strelec, jazdec, pešiak); (biele, čierne) drobné kotúčové figúrky: nastaviť, prehliadnuť k.; napadnúť, kryť k.; základné pole kameňa; chod kameňa schopnosť kameňa spočívajúca v možnosti premiestňovať sa na voľné pole al. na obsadené pole pri braní kameňa súpera; ľubovoľný ťah kameňa fiktívne odstránenie kameňa z určitého poľa, pričom tento kameň nestráca pôsobnosť
◘ fraz. akoby mu kameň zo srdca odpadol/odvalili zbavil sa, zbavili ho veľkej starosti; [byť] tvrdý ako kameň a) (o materiáli) (byť) veľmi pevný b) (o človeku) (byť) neoblomný, nezlomný; spustiť sa ako kameň (obyč. o vtákoch) letieť strmo, voľným pádom; stáť/sedieť ako kameň al. ako vytesaný z kameňa al. ako kus kameňa byť v strnulej polohe, stáť al. sedieť bez pohnutia; bibl. [aj] kameň by sa nad ním zľutoval je biedny, zúbožený; byť medzi dvoma mlynskými kameňmi byť pod tlakom z dvoch strán; byť skúšobným kameňom niečoho byť meradlom vhodnosti, skúškou, ktorá ukáže reálny stav veci; bibl. hodiť kameňom po niekom verejne odsúdiť, obžalovať niekoho; kameň úrazu príčina ťažkostí, nedorozumenia, neúspechu; mať na krku mlynský kameň al. uviazať si/zavesiť si mlynský kameň na krk musieť vykonávať nepríjemné al. rozsahom neprimerané povinnosti; byť zaťažený niečím nepríjemným; na dohodenie kameňom al. čo by/čoby kameňom dohodil blízko, neďaleko; neostal kameň na kameni všetko bolo zničené, zdemolované; padla/trafila/narazila kosa na kameň a) o spore rovnako neústupčivých ľudí b) objavila sa prekážka; spadol mu kameň zo srdca/z duše a) zbavil sa veľkej starosti, ťarchy b) uľavilo sa mu; uholný kameň základ, podstata niečoho ◘ parem. kto do teba kameňom, ty doňho chlebom aj za zlé sa treba dobrým odplácať
▷ zdrob. ↗ kamienok; kamenček -ka pl. N -ky m. zdrob.: biely, žltý, sivý k.; vyzbierať z hriadky všetky kamenčeky

kamienok -nka pl. N -nky m. 1. zdrob. ▶ kameň: ploský, okrúhly k.; pestrofarebné kamienky; hrať sa s kamienkami; hádzať kamienky do vody; navŕšiť kopček z kamienkov
2. ▶ opracovaný kúsok prírodnej horniny: brúsny, kresací k.; jantárový k.; mozaikové kamienky; vymeniť k. v zapaľovači; skrinka vykladaná drobnými kamienkami
3. lek. ▶ neorganická usadenina v tele, pevné teliesko: močový, žlčový, obličkový k.; kamienky slinných žliaz
◘ fraz. doplniť/doložiť/priložiť [chýbajúce] kamienky do mozaiky vďaka istým podrobnostiam uvidieť správny, pravý obraz niečoho; pridaním istých detailov poukázať na skutočný obraz niečoho
▷ zdrob. kamenček ↗ kameň

Modrý Kameň -rého -ňa L -rom -ni m. mesto na strednom Slovensku vo Veľkokrtíšskom okrese severne od Veľkého Krtíša;

Modrokamenčan, Kamenčan -na pl. N -nia m.;

Modrokamenčanka, Kamenčanka -ky -niek ž.;

modrokamenský, kamenský -ká -ké príd.

kameň, -a m.

1. tvrdá hornina používaná ako stavebný materiál; úlomok horniny, skala: stavebný, prirodzený, umelý, lomový, dlažobný k.; vyložiť cestu k-mi vydláždiť; mlynský k.; mlyn na tri k-e (Taj.); míľový, hraničný, oltárny k.; náhrobný k. pomník; privaliť k-om prikryť (napr. hrob, studňu); uholný kameň na ktorom stoja dva múry, pren. hlavná opora; srdce ťažké ako k. (Jégé); Čo všetkých tlačí ako kameň (Tim.) tiesni, trápi. (Vrana) sťa kameň pustila sa z vrchovca topoľa (Tat.) prudko letela strmo dolu. Tento človek mi je všade kameňom na ceste (Vaj.) prekážkou;

pren. symbol niečoho chladného, bezcitného, tvrdého: Mám srdce, nie kameň. (Kuk.) I takým kameňom pohnú, ako je náš otec (Al.) bezcitným, tvrdým človekom.

● položiť základný k. slávnostne začať stavbu, pren. dať základy niečomu; byť stavebným k-om niečoho nepostrádateľnou, nevyhnutnou súčiastkou; byť skúšobným k-om niečoho skúškou, ktorá jasne ukáže stav veci; k. úrazu príčina nedorozumenia: Úcta pred pánmi bola kameňom úrazu medzi ním a jeho ženou. (Jégé); na dohodenie k-om neďaleko; hodiť k-om po niekom odsúdiť, verejne obžalovať niekoho; nezostal k. na k-i všetko bolo zničené; Uviazal si kameň na krk (Laz.) vzal na seba ťažkú povinnosť; zmizol, akoby k. hodil do vody bez stopy; mať srdce z k-a tvrdé, bezcitné; k. by sa nad ním zľutoval je veľmi úbohý, biedny; spadol mu k. zo srdca zbavil sa veľkej starosti; byť medzi dvoma k-mi byť pod nátlakom z dvoch strán; trafila kosa na k. narazil na odpor; Kto do teba k-om, ty do neho chlebom (prísl.) zlé odplácaj dobrým

2. niečo vlastnosťami podobné kameňu: kotolný k. usadenina na stenách kotla; chem. vínny k., lúhový k.; ľud. pekelný k. lápis; lek. zubný k. usadenina na zuboch; žlčové, močové, obličkové k-e pevné telieska spôsobujúce ochorenie príslušných orgánov; k. mudrcov, k. múdrosti alchymistami hľadaná látka, ktorá mala dávať nesmrteľnosť a obyčajné kovy meniť na zlato; drahý k. drahokam: drahými kameňmi vykladaná šabľa (Kal.); prstene s veľkými kameňmi (Taj.) drahokamami;

3. šach. šachová figúra;

kamenček, -a i kamienok, -nka m. zdrob.: lek. žlčové, močové, obličkové kamienky; kresací k. primitívny nástroj na zapálenie ohňa

kameň m.
1. zsl, vsl a miest. strsl druh tvrdej horniny, kala: A zas poton doňiesou̯ kemeňou, spraveu̯ takuo ohňisko (Tek. Breznica NB); A tam začau̯ mečem kutad medzi kameňama (Záh. Bystrica BRA); Spo_teho kamiňa vodzička viľiva (Kanaš PRE); Šmariu̯ do ňoho s kameňom (M. Zalužice MCH)
L. morskí kamen (Myjava) - ktorý sa používal na čistenie a hladenie kože; brúsoví kameň (Kubrá TRČ) - pieskovcový kameň; šrotovi kameň (Ľubica KEŽ) - mlynský kameň na šrotovanie obilia; krúpni kamen (Sobotište SEN), kašní kameň (Kubrá TRČ) - mlynský kameň na výrobu krúp
F. tvrdí je ako kamen (Kameňany REV) - veľmi tvrdý, neústupčivý; kamen (kameňany REV) - veľmi tvrdý, neústupčivý; čuši ja_kameň (Markušovce SNV) - je veľmi ticho, mlčí; ľeži ja_kameň (Markušovce SNV) - bez pohnutia; velikí kamen si zavesel na krki (Trenč. Závada TRČ) - veľmi sa zadĺžil; ňezostal kameň na kameňu (Brezina TRB) - všetko bolo zničené, zbúrané; spadnul mu kameň zo šerca (Brezina TRB) - odľahlo mu, zbavil sa starostí; trafila kosa na kamen (Lukáčovce HLO) - narazil na odpor; jak kebi kamen do vodi hodev (Lukáčovce HLO) - nezostalo po tom ani stopy; hoc kameň do vodi! (Bošáca TRČ) - zabudni na to
2. csl usadenina podobná kameňu: Podívaj sa do hrnca, kolko kameňa je na dne! (Návojovce TOP); Vec kamiň viruca, śe rospraši a daju ho do viňici do hnoja (Kaluža MCH)
L. lúhoví kameň (Pukanec LVI) - prísada do horúcej vody pri vyváraní sudov; žlčníkoví kameň (Chocholná TRČ) - pevné teliesko spôsobujúce ochorenie žlčníka
3. zried. osla na brúsenie kosy: kameň (Riečnica KNM)
4. zsl zried. ľadovec, ľadové krúpy: Kamen zbev vinohrat (Prakovice HLO); Padál velice velkí kamen, zbilo šeckí vinohradi (Suchá n. Par. TRN)

kameň [ka-, kä-; -ň, -n] m
1. nekovový nerast, minerál, hornina: kamenem luczy na ptaka (ŽK 1473); kamene lamat (KRUPINA 1643); kamen gest častka z skaly (OP 1685); studna kamenom wimurowana (NEMŠOVÁ 1691); abis o kamen nohy neurazil (Le 1730); superliminare: čelny kameň; frontatus: nárožny kameň; polia: brúsny kameň oslička; stalagnus: čistorodny kameň kalesowy kvapeľ (KS 1763);
x. pren Krystus gest prawy kamen vhelný (SG 1777) hlavná opora; kamen urazu (CO 17. st) príčina nepríjemností; kamen potknuťí príčina mravného poklesku; kameň pohoršeňá príčina pohoršenia (BR 1785)
L. min biely, kryštálový, priehľadlý, priehľadný, svetlý k. kryštalovaný síran vápenatý: krysstal, kamen byly, prezretedlny gest (HL 17. st); praeparowaneho crystalloweho kamene 1 quintlik (RT 17. st); phengites: kameň prehledly, kameň bjly, swetly a twrdy gakó mramor; specularis lapis: prehlédny kameň, swetly kameň (KS 1763); červený, krvný k. hematit, krveľ: ematites slowe kamen čerweny, toky krewne stawuge (HL 17. st); haematides: krwny kameň (KS 1763); čierny, hadí, mramorový k., strakatý k. mramorový mramor: sablatasse, w ktereg gest kamen hady yako slepiczy wagcze (s. l. 1597) mramor so serpentínovou vzorkou; z czerneho kamenya novy stul (BECKOV 1729); ophites: strakaty kameň mramorowy (KS 1763); pet kusu mramorowého kamene (VP 1764); ophites: hadí kamen (ML 1779); dierkovastý z peny morskej, dierkovatý, hubovatý, hubový, penný, triaci, zpeny morskej k. hubovitý kameň, pemza: w kupeloch telo plstou, dyerkowastjm z peny morskeg kamenom a tufem se ssucha (KoB 1666); tophus: kamen dirkowati nohi čistit (NP 17. st); pumex: kamen s peni morskeg (AS 1728); wezmi huboweho kamene (HT 1760); pumico: s kameňem pennym trem, čisstjm; pumicosus: djrkowaty kameň penny; spongites: hubowy, hubowaty kameň aneb djrkowaty kameň (KS 1763); vtri na trjácom kameni koren (PL 1787); hromový, palcový, výrový, židovský k. vyhynutý rad morských hlavonožcov, ktorých pevná schránka sa zachováva v skamenenom stave; predpokladalo sa, že vznikajú pri údere bleskom, belemnit: lapis lyneis: wegrowý kámen (TT 1745); dactylus: kameň pálcowy; fulminatus: od hromowého kameňá udereny; phoenicites: židówsky kameň (KS 1763); zetri na prach witriol a hromowý kamen (PL 1787); iskrový, kresací, ohnivý k., biely k. oblázkový kremeň: pyrites: ohniwy kameň, yzkrowy kameň, kremen (KS 1763); pyrite: kresaci kamen (ML 1779); (víťazovi) dám rosu nebéskú y dám mu bjly kameň obláskowy (BlR 18. st); kamienkovatý, piesočnatý, trejný k. odrody vyvretých al. usadených hornín, tuf: tophaceus: pjsečnaty, kameňkowaty, tregny kameň (KS 1763); luskavý, luskovatý k. lepidolit, lítiová sľuda: lepidotes: luskawy kameň aneb luskowaty (KS 1763); moždiarový, zlatopieskový, zlatoprstý k. tvrdý kameň, z ktorého sa robili maziare: psaronius: kameň zlatopjskowy, moždárowy kameň; pyrrhopoecilus: kameň zlatoprsty, možďarowy kameň; thyites: moždjrowy kameň, aneb: twrdy kameň, s kterého moždjre ďelagú (KS 1763); magnetový k. magnet: magnes: magnét, magnétowy kameň (:ktery zelezo k sebe táhne:) (KS 1763); kamen magnetowj (bez železa) wssetku wladu tratj (SQ 1781); orličí, orlový k. lazurit: žena bogazliwa ma nosyti orlowy kamen mezy prsamy (RT 17. st); gagates: orličj kameň (ASL 1740); aetites: kameň orlowy (KS 1763); probný, probiersky, probovný, zlatnatý k. na skúšanie prítomnosti drahých kovov v rude al. jedov: probjrskym kamenom kowi probugeme (KoB 1666); lydius lapis: probowny kameň; chrysites: kameň zlatnaty, kameň probny (KS 1763); smradľavý, smrduty k. síra: color sulphureus: smradlawého kameňa bárwa (KS 1763); kamenné mléko a smrdutý kamen (BH 1798); vápenistý, vápenný k. vápenec: na wapeni kamen kamenikom (dalo sa obilia) (ZVOLEN 1653); sedlak na roly ležice wapeniste kameny pilne zbyra (WL 1789); wapeny kamen ztluč dobre (RG 18. st); lapis osteocolla: proti zlámenj kostj kámen (TT 1745) travertín; (haviar sa) skrze tabowyty kamen do pusteg roboty prebije (MB 1759) ban cez hlušinu, kt. neobsahuje rudu; krasti křtedlným bjlym kamenem posypati (HT 1760) s taurolitom; chalicitis: rudowy kamen, s ktereho med osywagú; steatites: logowaty kameň kremičitan horečnatý, mastenec; olearis: olegowy kameň olivín; chlorites: kameň zeleny chlorit (KS 1763); (do znečistenej studne) nech sa solny kameň Whodi (LDo 1792) kamenná soľ; chem vínny, biely vínny k. kyslý vínan draselný: electrum: wjnny kameň (KS 1763); wezmi holbu paleného a bjleho winného kamene (VK 1764); rozmnoženj kamene philosophickeho (OCh 17. st) alchymistami hľadaný prostriedok spôsobujúci zmenu obyčajného kovu na zlato; lapis causticus: žrawy kamen hydroxid draselný; lapis infernalis: žrawy kamen ze střjbra (TT 1745) stopený dusičnan strieborný; wezmi praeparirowaneho wjneho kamene (HT 1760) kyslého síranu sodného; cadmia: kameň meďénny zásaditý uhličitan medný, medenka; sidero poecibos: zeleznik kameň (KS 1763) kysličník manganičitý;
x. farm pulver lapidis de Goa completi: (prášok) z kamene de Goa (TT 1745) liečebný prášok získaný z dreva stromu andiry brazílskej, bahilský prášok; callithrix: zlomny kameň (KS 1763) živica zeravu sandarakového;
x. bot saxifragum: lomny kameň aneb lomowy (:bylina:) (KS 1763) rastlina z rodu lomikameň Saxifraga;
x. bibl (biblia) gest gako kamen probyrstwj, na kterem se wsseckj skutky lidske skussugi (CS 18. st) skúšobný prostriedok
F. trafila kosa na kámen o spore dvoch neústupných ľudí; soľ w očech, trn w noze, kamen w hrdle (SiN 1678) nepríjemnosti; semyčko twrde yako kamen (HL 17. st) veľmi; srdce sta kamen (SS 18. st) bez citu; (cítim sa) gako kebi mi kamen pritisol do prsu (RADVAŇ 1705) je mi ťažko; mesto zbureno gest, ze kamen na kameni neostal (AgS 1708) všetko bolo zničené; (teológovia) dotud duli na kamen, že roku 1580 na swetlo widalí psanu o conkordij kňyhu (PP 1734) usilovali sa; tak welika hognost byla strjbra gako po vlicych kamena (MP 1718) veľmi veľa; kamen pred oči klasti (WU 1750) predhadzovať niekomu niečo, vyčítať; kdo wisoko kameň hadže, na hlavu mu pada (GV 1755) privysoký cieľ ťažko dosiahnuť; kto gest bez hrjchu, nech na ňu kameň whodj (KB 1756) nech ju verejne odsúdi; na reč jejích kameňmi jsme zustali od prekvapenia sme zmeraveli; ťešil sa, že kameňem ňé vždicki zustává (BR 1785) citovo nevzrušený; tešké sú toto kamene sudcum (BN 1789) problémy riešenia; nic s njm newikoname, kameni prednassime duwodi nasse (PT 1796) bezcitnému, neprístupnému človeku; potešení mé mi zmizlo, jako keď do morskej hlbokosti kameň padne z vysokosti (AD 18. st) nenávratne; nosil ťa v serci jako kameň (PV 18. st) ako ťarchu
2. kus kameňa opracovaného istým spôsobom a na istý cieľ: kamen do mlyna (ŽILINA 1586); mlyn o dwu kamenych (LIETAVA 1607); nowy wal na dolny kemen (v mlyne) (B. BYSTRICA 1614); (vie) o kryžnom kameny, že gest na chotary (TURIEC 1616) označený krížom; (na hranici chotára) znamenite kamenye sa položene (BOŠANY 1748) označené znamením;
x. pren položá kamen na mé kosti (KCS 18. st) pochovajú ma
L. mlynský, mlynný, múčny k. mlynský kameň mlynny kameň (ŽK 1473); we mlyne kamene muczne (LIETAVA 1607); predny kameň mlynsky (KS 1763); cieľny, cieľový, chotárny, medzový k. hraničný znak, medzník: kamen chotarny (KRUPINA 1643); ten kamen pri geho lucze se nachazegjcy gest cjelny kamen (VRÚTKY 1737); lines: meznjk, mezowy kameň, cylowy kameň; meta: chotarny kameň (KS 1763); na hrobowém kamenj (MP 1718) na náhrobku; stela: kameň pamatny, krjžowy kameň aneb božj muka na hrobe a na sylnici (KS 1763) kamenný kríž
F. točj se wetrem gak na kameni mlinskem (TP 1691) je nestály v názoroch; tak sa gim zdalo (hriešnikom po spovedi), gakobi gim ze srdca mlinski kamen zhozen bil (MiK 18. st) zbavili sa veľkej ťarchy
3. kamenné závažie rozličnej hmotnosti; materiál určitej váhy: puol ssesta kamene loge (ŽILINA 1557); kamen, ktery cent wažy; kamen centowy (LIETAVA 1612); kamen wlny obsaguge w sobe dwaczet funtou (ZVOLEN 1669); w hornjch Vhrach cent = 120 funtu, 1 kamen = 10 funtu (TPo 1729); lotj, funtj, wáhowé kamene; stofúntowny kameň (KS 1763)
4. počtová figúrka; počtový znak: o početnj, počtowý kámen, penjz (WU 1750)
5. drahokam al. polodrahokam: (do prsteňa) dal kamen tyrkis (s. l. 1580); zlatty križ, s ktereho wilamane kamenie bili (ČACHTICE 1736); geden ze sprostima kamenami wikladany pacifikal (Kur 18. st) polodrahokamami (?)
L. drahy kamen (VT 1648) drahokam; alabastrový, biely, blýskavý, onychl k. alabaster: byli kamen bliskawy, kterymž očy čisty (KoA 17. st); lapis alabastri: alabastrový kámen (TT 1745); onyx: kameň onychl, alabastr, bljskač (KS 1763); biely, kolárny k. koral: wence a kolarne kamene (KoB 1666); coraliticus: kameň bjly (KS 1763); fialkový, jacinkt k. ametyst: yacinkt kamen (HL 17. st); jon: fialkowy kameň (KS 1763); hviezdový, hviezdičkový, hviezdička k. karbunkul: astrios: hwezdowy kameň; astroites: kameň hwézdičkowy; syrtites: hwezdecka kameň, karbunkul (KS 1763); turecký, zafírový k. zafír: cyanos: zaffjrowy kameň aneb turecky (KS 1763); brechy magu kamen okstaynowy (KrP 1760) jantár; chrysolampis: kameň zlatawy, topázion topás; molochites: slezowég bárwi drahy kameň malachit (KS 1763); sprawedliwi diamantowi kamen (VP 1764) diamant
6. med pevné teliesko vo vnútorných orgánoch tela, symptóm choroby: (letkvar) od trapeny kamene (ROKYTNICA 1567); (zelina) kamen w ledwy lame (HL 17. st); piesek aneb kamen gest nezdrawy (RT 17. st); rak, bes, kamen, podagra zlečene byti nemohu (LKa 1736); ladwenni kamen (RN 17.-18. st); s pisečnym kameňem se trapjwala (BlR 18. st)
L. farm pevné teliesko v tele živočíchov, ktorému sa pripisovala liečivá al. magická moc: alectorius: kapunj kamen (KoB 1666); kohuty, žabi kamen (KoA 17. st); chelidonius: lastowyčy kamen (LC 1707); indyánskeho geže kamen pro močenj (TT 1745); wezmi occidentalskeho bezoarskeho kamene žlčové kamene istého druhu juhoamerickej lamy; wezmi orientalskeho bezoarskeho kamene kamienok z oka orientálneho jeleňa al. zo žalúdka perzskej divej kozy (HT 1760); saurites: gassterkowy kameň; hepatites: gáterny kameň; alectoria: kapúnowy kameň; carcinias: rakowy kameň račie oká; lyncurium: rysowy kameň w moču rostly; conchius: slimáčy kameň; syrites: wlcy kameň; batrachius lapis: žaby kameň (KS 1763)
7. zmrznuté dažďové kvapky, kamenec: kamen zbožj aneb winohrady potluče (RW 1702); naramne krupobity, kamen a priwal (ČASTKOVCE 1796)
P. tpn terra Petri Kamen vocata (v Above 1270)

kemeň p. kameň