kamarát, -a m. druh, priateľ: starý, dobrý k., dôverní, nerozluční k-i; hovor. žart. k-i z mokrej štvrti spoločníci pri víne;
fam. (často i kamarátko) v dôvernom oslovení: Ohó, kamarát, len si choď. (Tim.) Nemal by si sa smiať, kamarát. (Karv.); pren. Hej, Janoško Jánošík, kamarát slobody! (Botto) milovník slobody;
kamarátka, -y, -tok ž.;
kamarátsky príd. i prísl.: k-e slovo (Ondr.) priateľská úprimná reč; k. pomer dôverný; k. rozdeliť (Ráz.) spravodlivo; po kamarátsky (napr. podať ruku);
kamarátstvo, -a str. priateľstvo, družnosť, priateľský pomer: staré k. (Kuk.); z k-a (niečo urobiť);
kamarátik, -a m. zdrob. expr.;
kamarátko, -a, mn. č. -ovia m. hypok.