kamarát -a m.
1. priateľ, druh: verný, starý k., zachovať sa ako k.; expr. k-i na život a na smrť verní
2. hovor. dôverné oslovenie: to vám, k-i, neprejde; poď sem, k.
● k-i z mokrej štvrte spoločníci pri víne, pive ap.;
kamarátka -y -tok ž.;
kamarátsky príd. i prísl.: k. vzťah; k. sa správať;
kamarátstvo -a s.: utužovať k.;
kamarátik -a m. zdrob. expr.;
kamarátko -a mn. -ovia m. hypok. (v oslovení)
kamarát -ta pl. N -ti m.
kamarát -ta pl. N -ti m. ⟨fr. ‹ špan.⟩ 1. ▶ duchovne a citovo blízky človek, ktorému sa dá dôverovať a ku ktorému cítime náklonnosť, druh, priateľ: dobrý, najlepší k.; celoživotní, spoľahliví kamaráti; kamaráti z detstva, z vojenčiny; si skvelý k.!; dávni kamaráti dlhoroční; Odvykne Jana od krčmy a zlých kamarátov? [K. Lazarová] 2. ▶ (obyč. v oslovení) familiárne pomenovanie mužskej osoby, ktorú hovoriaci spravidla nepozná: poď sem, k.!; pomkni sa trocha, k.! ◘ fraz. kamaráti na život a na smrť najlepší, verní priatelia; kamarát/kamaráti z mokrej štvrte spoločník, spoločníci pri pijanských podujatiach; nie je kamarát ako kamarát nie každý priateľ je rovnako oddaný; štvornohý kamarát pes ◘ parem. kamarát-nekamarát, z čerešne/z hrušky dolu zákaz, pravidlo platí pre každého rovnako ▷ kamarátik -ka pl. N -ikovia/-ici G -kov m. zdrob. expr.: ty si môj zlatý k.!; uctiť si kamarátika; kamarátko -ka pl. N -kovia m. hypok.: nie tak zhurta, k.!; povedz to svojmu kamarátkovi; Počuješ, kamarátko? Zobuď sa, nespi toľko! [A. Baláž]; Kamarátko, spíš? [D. Tatarka]; kamarátka -ky -tok ž.: nerozlučné kamarátky; zdôverila sa najlepšej kamarátke
kamarát -a m. (kamarátka -y ž.) ‹f < šp› priateľ, druh;
kamarátsky1 príd.: k. vzťah;
kamarátsky2 prísl.
kamarát p. priateľ 1
priateľ 1. duchovne blízky človek, ku ktorému možno mať dôveru; používa sa aj v dôvernom oslovení • kamarát • druh: dobrý, dávny priateľ, kamarát, druh; priateľ, kamarát z detstva; to vám, priatelia, kamaráti, neprejde • svoji (mn. č.): žiť medzi svojimi • zastar.: tovariš • súdruh • drusa • hovor. expr.: pajtáš • pusipajtáš • fam. kmotor • hovor.: brat • bratec • braček (v oslovení): bratec môj (Vajanský) • subšt. kamoš: popíjať so svojimi kamošmi; kamoši, poďte sem • subšt.: kompán • kumpán (pri kartách, v pití, pri nekalých činoch): podozriví kompáni, kumpáni
2. p. stúpenec
kamarát, -a m. druh, priateľ: starý, dobrý k., dôverní, nerozluční k-i; hovor. žart. k-i z mokrej štvrti spoločníci pri víne;
fam. (často i kamarátko) v dôvernom oslovení: Ohó, kamarát, len si choď. (Tim.) Nemal by si sa smiať, kamarát. (Karv.); pren. Hej, Janoško Jánošík, kamarát slobody! (Botto) milovník slobody;
kamarátka, -y, -tok ž.;
kamarátsky príd. i prísl.: k-e slovo (Ondr.) priateľská úprimná reč; k. pomer dôverný; k. rozdeliť (Ráz.) spravodlivo; po kamarátsky (napr. podať ruku);
kamarátstvo, -a str. priateľstvo, družnosť, priateľský pomer: staré k. (Kuk.); z k-a (niečo urobiť);
kamarátik, -a m. zdrob. expr.;
kamarátko, -a, mn. č. -ovia m. hypok.
kamarát m. (kamarád) csl druh, priateť: A tento istí, kamarát, ňeksem hovoreť, abi to ňepočuu̯ (Tek. Breznica NB); Jánošík keť s kamaráťi choďiu̯ po horách (Kvačany KM); Ňež viskočiu̯ za ňima, kamarádú už aňi nevidzeu̯ (Jablonové MAL); Ale takto v dzedzine, uš takí známí, takí kamarádzi (Kostolné MYJ); Miśľeľi, že to ten pirši kamarat (Dl. Lúka BAR); Dze mojo kamaraci, šicke už umarľi! (Haniska PRE);; kamarátka ž.: Máž dákú kamarátku? (Rochovce ROŽ); Vella mna palla kamarátka (Mor. Lieskové NMV); Potom tancuje śvekor, śvekra, starši družba, družbove, kamaratki (Rankovce KOŠ)
kamarát [kama-, kome-; -t, -d] m špan/fr priateľ, druh, spolupracovník: geho komeratj aneb towařjssy (RW 1702); sami hawgara na swogich hornjch kamaratou nepomisleli (BOCA 1744); ze swogimi kamaradmi z kompagni (VoP 1760); mna zawrel ag mogich kamaradow (ET 18. st); -ka, -yňa ž: wyte-ly čo nepraweho, nemate to po wassich kamaradoch neb kamaradkach roznesty (SKá 18. st); (dievka) z troma kamaradkinami issla (PUKANEC 1788)