Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

kam zám. opyt. príslov.

1. expr. i kamže vyj. otázku zameranú na miesto, kt. je cieľom smerovania, kde: k. vedie cesta? kamže sa ponáhľaš?

2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú, prívlastkovú a príslov. miestnu; kde: nevie, k. to má položiť; daj knihu tam, k. patrí

3. v spoj. so slovesami (ne)mať, (ne)byť a inf. vyj. (ne)možnosť realizovať dej: (ne)mať k. ísť; nieto k. položiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kam, kamže zám. príslov.

bohviekam, pís. i bohvie kam zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa (často so záporným hodnotením); syn. čertviekam: odišiel b.; Ľudia mu pripadali nezmyselne nervózni, náhlili sa bohviekam za svojimi malichernými starosťami. [Ľ. Jurík]; Terigá sa s tým deckom bohviekam. [DF 2002]; A teraz tu sedí vedľa mňa a vezie sa bohvie kam. [InZ 2003]


čertviekam, pís. i čertvie kam zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa smerovania (často so záporným hodnotením); syn. bohviekam: stratil sa č.; pokračoval v ceste č.; dívala sa č.; z ničoho nič sa pobrali č.; Čo ak ho odtiahli, ukradli čertviekam. [A. Hykisch]


kam zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na miesto, ktoré je cieľom smerovania; syn. kde: k. všetci idú?; k. si položil kľúče?; k. sa ponáhľate?; k. sa presťahujete na zimu?
2. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu; syn. kde: choď, k. chceš!; nevie, k. by ho mala zaradiť; všade, k. sa len podívaš, samé auto; loď má prístav, k. sa môže uchýliť pred búrkou; Kam ideme, tam ideme. Uvidíš. Nevypytuj sa! [A. P. Mráz]; Darina ukazovala do rohu miestnosti, kam nevidel. [Z. Gabriel]
3. v spojení so slovesami mať, nemať al. byť, nebyť a s neurčitkom plnovýznamového slovesa ▶ odkazuje na možnosť al. nemožnosť realizovať daný dej vzhľadom na smer a na miesto: nemá k. ísť; ešte je k. ustúpiť; Bola som celkom bezmocná voči tej nesmiernej ťarche, ktorá vychádzala zo mňa a ktorá nemala kam vyústiť. [E. Farkašová]
fraz. kam by sme došli/prišli! takto to nepôjde; kam na to (tie nápady, žarty a pod.) chodíš? ty si veľký výmyselník; kam sa hrabeš?! (opovržlivo) čo si to trúfaš?, robíš si na niečo neoprávnený nárok; iron. kam to dať napísať?! to treba vyzdvihnúť; kam vietor, tam plášť pridržiavať sa výhod; nemá sa kam hnúť nemá kam ísť, kam sa uchýliť; niet/nebolo kam jablko hodiť je, bolo tam plno ľudí, stisk; niet kam kročiť konštatovanie v situácii, keď je niečo preplnené, keď sa nemožno hýbať; nevie, kam z konopí nedokáže nájsť východisko zo zamotanej situácie ◘ parem. kto chce kam, pomôžme mu tam/pošlime ho tam ak niekto nepočúva rozumné rady, nech si robí po svojom a na vlastnú škodu


ktohoviekam, pís. i ktohovie kam zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa smerovania (často so záporným hodnotením); nevedno kam; syn. bohviekam: osud ich zavial k.


ktoviekam, pís. i ktovie kam zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa smerovania (často so záporným hodnotením); nevedno kam; syn. bohviekam: pobral sa k.; chlapec hľadí k.; Najlepšie priateľky cítili, že sú už zasa kamsi unášané, vrhnuté do neznáma, ktovie kam. [J. Blažková]


neviemkam, pís. i neviem kam zám. neurčité príslovkové hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa smerovania, nevedno kam; syn. ktoviekam: ponáhľal sa n. do mesta; onaneviem kam odišla; Otcov úsmev od neviemodkiaľ po neviemkam, sprevádzaný súhlasným pokyvkávaním hlavou. [M. Hvorecký]
2. obyč. v záporných vetách ▶ označuje veľmi vzdialený cieľ: za krásou prírody netreba neviem kam chodiť; Aspoň to nemusíme neviemkam vláčiť. [Š. Žáry]


pánbohviekam, pís. i pánbohvie kam zám. neurčité príslovkové hovor. expr. zried. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa (často so záporným hodnotením), nevedno kam; syn. bohviekam, ktoviekam, ktohoviekam: cestovali sme so ženou p.; neostávalo nič iné, ako si zase zliezť celú cestu z najvyššieho možného bodu našej túry až p.

bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný) • necharakternýnečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsobbezzásadový (nemajúci nijaké zásady) • fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kostifraz. kam vietor, tam plášťpren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanienestatočný (op. statočný) • nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osoboupredajnýhrub. sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politicinízkypodlý (mravne zlý): nízke, podlé konaniepejor.: ničomnýnaničhodnýpodliackypľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá dušahovor. pejor. gaunerský


hocikde 1. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej al. činnosť • hockdekdekoľvek: hocikde, kdekoľvek ho môžeš stretnúť; vyspí sa hockde, kdekoľvekexpr.: kadekdekdekade: kadekde, kdekade boli postrkané papierevšelikde (vyjadruje mnohosť rozličných miest): všelikde v skrini mal špinavé ponožkyhovor.: bárkdebárskde: bárkde, bárskde nájdeš jeho vecikade-tadetu i tamtu aj tam (na rozličných miestach): hocikde, kade-tade, tu i tam po zemi ležali rozhádzané knihyexpr. lárom-fáromnár. sťakde

2. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania činnosti al. deja; uvádza vedľajšiu vetu s významom miesta • hockdehocikamhockam: pôjde s ňou hocikde, hockam; všade si ho obľúbili, hockde, hocikam prišielkdekoľvekkamkoľvek: hocikde, kdekoľvek, kamkoľvek sa obrátil, všade bola vodatu i onam: ľahnúť si môžeme tu i onamvšelikdevšelikam (vyjadruje mnohosť rozličných miest): kúpať sa dá ísť všelikde, všelikamhovor.: bárkdebárskdebárkambárskam: môžeš ísť robiť bárkde, bárskamkdekam (uvádza vedľajšiu vetu): kde, kam, hocikde príde, tam iba neporiadok zanechá za sebou

3. p. všade


kam 1. p. kde 2, 3 2. p. hocikde 2


kde 1. vyjadruje otázku zameranú na miesto; na ktorom mieste • expr. kdeže: Kde si to našiel? Kdeže to ležíš?expr. v ktorých ďahoch

2. vyjadruje otázku zameranú na miesto, ktoré je cieľom smerovania • kam: Kde si odložil knihu? Kam utekáš?expr.: kdežekamže: Kdeže sa ponáhľate? Kamže si sa vybral?

3. uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu • kam: neviem, kde mám položiť nákup; miesto, kde prišli, bolo takmer prázdne; kam si sadol, tam zaspal


ktoviekde, pís. i ktovie kde 1. vyjadruje neurčitosť miesta • nevedno kde: ktoviekde, nevedno kde si zabudol kabáthovor. ktohoviekde, pís. i ktohovie kdehovor. expr.: ktožehoviekdebohviekdečertviekde, pís. i ktožehovie kde, bohvie kde, čertvie kde (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktoviekde, bohviekde, čertviekde teraz trčí

2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania • ktoviekam, pís. i ktovie kamnevedno kdenevedno kam: ktoviekde, ktoviekam, nevedno kam sa vybralhovor. ktohoviekdektohoviekam, pís. i ktohovie kde, ktohovie kamhovor. expr.: ktožehoviekdektožehoviekambohviekdebohviekamčertviekdečertviekam, pís. i ktožehovie kde, bohvie kde atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): takto sa bohviekde, čertviekam dostaneme


nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavýprelietavýchvíľkovýpren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láskevrtošivýrozmarný: vrtošivá, rozmarná ženanepevný (op. pevný) • nestabilnýlabilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citochnespoľahlivýneseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosťľahkomyseľnýexpr. veternýfraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý

2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivýmenlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastienepevnýlabilnýnestabilnývratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní)neistýneustálenýrozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomeryvrtkavýaprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasieprelietavý: prelietavé šťastievrtošivýrozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný časkolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivýodb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazípominuteľnýdočasnýprechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský javnetrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiálchvíľkovýkniž.: podenkovýprchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspechexpr. zried. rozlietavý

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kam zám. prísl.

1. ktorým smerom, na ktoré miesto; uvádza vety: a) opytovacie (priame i nepriame otázky); pýtame sa ňou na smer a miestny cieľ deja: Kam ideš? A kam to len idú tí ľudia? (Ráz.); b) vzťažné: Choď, kam chceš! (Vans.) Odišiel, kam ho oči povedú (Jes-á) do neznáma. Vie, kam ide a čo hľadá. (Ondr.) Bolo to teda v Radošovciach, kam páni bratia pospiechali. (Kal.)

kam vietor, tam plášť o človeku, ktorý mení presvedčenie, keď má z toho výhody; nevie, kam z konopí nevie nájsť východisko zo zamotanej situácie; nebolo kam jablko hodiť všetko bolo jasné;

2. niekedyvýznam neurčitej príslovky kamkoľvek: Kam sa obrátiš, všade ho nájdeš. (Vaj.)

kam?_1 kam? kam?_2 kam? kam?_3 kam? kam?_4 kam?

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor