kalich, -a m.
1. ozdobný pohár na tenkej nožičke z drahého kovu, skla al. kameňa: zlatý, strieborný k., omšový k.; pren. bás.: V kalichu oblohy smialo sa slnko (Fr. Kráľ) v hlbokej oblohe; srdca k. (Hviezd.); k. pôžitkov (Kuk.) hojnosť
● bibl. bás. k. utrpenia (Vaj.) veľké utrpenie; prekypel k. (Smrek) naplnila sa miera utrpenia, bolesti; vypiť do dna kalich horkosti (Hor.) pretrpieť všetko zlé;
2. bot. vonkajší obal kvetu, súhrn kališných lístkov;
neodb. celá koruna kvetu: napiť sa sladkej rosy z kalichov ľalií (Heč.); krásne k-y kvetov (Jégé);
kalichový príd.;
kališný príd.: bot. k-é lístky tvoriace súčasť kalicha kvetu;
kalíštek, -a i kalíšok, -ška m. zdrob.
1. nádobka obyč. ozdobná na tenkej nožičke, používaná na likéry a iné liehoviny: likérové k-y; k. slivovice obsah kalíška, malé množstvo; naliať, vypiť (za) k.;
2. čo sa podobá kalíšku: chuťové k-y na jazyku;
3. neodb. malá korunka kvetu