kalich -a m.
1. ozdobná kovová nádoba na stopke použ. pri bohoslužbách; jej podobná nádoba na pitie, čaša: zlatý k., k. vína
2. bot. zelený kvetný obal z voľných al. zrastených lístkov
3. hovor. kvet podobný kalichu: k. ľalie
● kniž. → vypiť k. horkosti (až do dna);
kalichový príd.: k. tvar;
kališný príd.: odb. k-é lístky
kalich -cha pl. N -chy m.
kalich -cha pl. N -chy m. ⟨lat.⟩ 1. cirk. ▶ bohoslužobná ozdobná nádoba na stopke, do ktorej sa nalieva víno: posvätný, obradný, oltárny k.; barokový k.; kovový, sklený, kamenný k.; pozlátený, strieborný k.; piť z kalicha 2. kniž. ▶ nádoba tulipánovitého tvaru na stopke, obyč. zo skla al. z kovu, používaná pri slávnostných príležitostiach na pitie; syn. čaša: k. vína; naliať hosťom do kalichov; priložiť si k. k ústam; Veľmi sa jej páči brúsený kalich, z ktorého pijem, keď mám dobrú vôľu. [I. Minárik] 3. bot. ▶ vonkajšia časť diferencovaného kvetného obalu zo zelených redukovaných listov vyživujúca kvet: štvorlístkový, päťlístkový, voľnolístkový k.; rovný, celistvý, pravidelný, nepravidelný, zakrpatený k.; kalichy tulipánov ◘ fraz. vypiť kalich horkosti až do dna všetko vytrpieť, pretrpieť
kalich -a m. ‹n < l›
1. bohoslužobná nádoba na víno, skladajúca sa z čaše (kanvice), nohy a drieku s orechom (nodom)
2. symbol husitstva a protestantizmu
3. bás. čaša, pohár
4. čo má podobu kalicha 1: bot. vonkajší, obyčajne zelený kvetný obal skladajúci sa z kališných lístkov; anat. k. panvičky obličkovej;
kalichový príd. archit. k-á hlavica hlavica korintského stĺpa; zool. hrčiarka k-á;
kališný príd.: bot. k-é lístky okvetie; hloh k.
kalich kovová nádoba tulipánovitého tvaru so stopkou • kniž. čaša: piť zo strieborného kalicha, zo striebornej čaše
kalich, -a m.
1. ozdobný pohár na tenkej nožičke z drahého kovu, skla al. kameňa: zlatý, strieborný k., omšový k.; pren. bás.: V kalichu oblohy smialo sa slnko (Fr. Kráľ) v hlbokej oblohe; srdca k. (Hviezd.); k. pôžitkov (Kuk.) hojnosť
● bibl. bás. k. utrpenia (Vaj.) veľké utrpenie; prekypel k. (Smrek) naplnila sa miera utrpenia, bolesti; vypiť do dna kalich horkosti (Hor.) pretrpieť všetko zlé;
2. bot. vonkajší obal kvetu, súhrn kališných lístkov;
neodb. celá koruna kvetu: napiť sa sladkej rosy z kalichov ľalií (Heč.); krásne k-y kvetov (Jégé);
kalichový príd.;
kališný príd.: bot. k-é lístky tvoriace súčasť kalicha kvetu;
kalíštek, -a i kalíšok, -ška m. zdrob.
1. nádobka obyč. ozdobná na tenkej nožičke, používaná na likéry a iné liehoviny: likérové k-y; k. slivovice obsah kalíška, malé množstvo; naliať, vypiť (za) k.;
2. čo sa podobá kalíšku: chuťové k-y na jazyku;
3. neodb. malá korunka kvetu
kalich m. 1. csl ozdobný pohár na tenkej nožičke: Naľejeme do tochto kaľicha (Pukanec LVI); Pijeme víno s kalicha (Rochovce ROŽ); Pri pozdvihuvaní dvíha kňas kalich (Návojovce TOP); Kaľih bul položeni na oltaru (Čemerné VRN) 2. zried. kovová nástrčka na konci osi (na voze): Kaľih je prevŕtaňí a f tej ďierki je ľuoňik, kerí drží aj ľauče, abi sa ňezošuchaľi z osí (Pukanec LVI); kalichový príd. k 1: kälichová pu̯atenka (Lipt. Teplička LM) - prikrývadlo na kalich
kalich [ka-, ke-] m lat/nem ozdobný pohár na tenkej nôžke, používaný najmä pri bohoslužbách: Buoh nas zeznal o kalich (ŽK 1473); (chrám) nadaly ruchem, kelichy, knehamy (S. KAPITULA 1480 SD); monstrancia a dwa kalychy (PARÍŽOVCE 1564); kalych pozlatity z wrchnikom (PRAZNOV 1630); calix: pohar, kalich (AS 1728); pren: (Bože) kalich můg sám sstedre naplňugess (CC 1655) život; otče můg, gestli možne, nech odegde ode mne kalich tento (SK 1697) zbav ma utrpenia; wssickny z gedneho chleba geme a z gedneho kalicha pigeme (AgS 1708) sme kresťania; hórky kalich utrpeni (SS 18. st) veľké utrpenie; kalich umucženy (WS 18. st) mučenie; F. chodjwa s kalichem (HALUZICE 1611) s dreveným kalichom chodí po farách vyberať peňažné dary; (vy)piť (horký) k. (utrpenia) veľa pretrpieť: musime wssichni umjrat a tento horki kalich wipiti (VP 1764); kalich utrpeny pili (CS 18. st); -ový príd: deset ručničkow kalichowich (OSTRATICE 1643) na utieranie kalicha; pod kalichowe prosteradelko (DuM 1718); kalištek dem: pig gednu skleničku aneb kalistek (OCh 17. st)
kalištek p. kalich