Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

kaliť -ľ! nedok.

1. robiť kalným, zakaľovať: k. prameň; slzy k-ia zrak

2. kaziť, ničiť: k. radosť niekomu

3. tech. zohrievaním a prudkým ochladením zvyšovať tvrdosť (kovov), zakaľovať: k. oceľ;

pren. utužovať: k. priateľstvo v boji

// kaliť sa

1. stávať sa kalným, zakaľovať sa: víno sa k-í

2. kaziť sa (význ. 3): šťastie sa mu k-í

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kaliť ‑í ‑ia ‑ľ! nedok.; kaliť sa

kaliť -lí -lia kaľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok.


kaliť sa -lí sa -lia sa kaľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok.

kalenie -nia s. tech., hut.ohrev nad prekryštalizačné teploty a také rýchle schladenie, že sa možné štruktúrne premeny viac-menej potlačia a oceľ ostane v nestabilnom stave, čím vzrastie jej tvrdosť a pevnosť: povrchové, indukčné k.; k. plameňom; k. sekáčov, vrtákov ▷ ↗ i kaliť


kaliť -lí -lia kaľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. (čo) 1. ▶ vírivým pohybom spôsobovať zakalenie niečoho čistého, priehľadného; syn. mútiť: k. rybník; k. vodu v studničke, v prameni
2. hut. ▶ prudko chladiť žeravý kov a tak zvyšovať jeho tvrdosť; syn. tvrdiť: k. rozžeravenú oceľ
3. ▶ spôsobovať zmätok zakrývajúci pravú skutočnosť; zneprehľadňovať situáciu, kaziť; znepríjemňovať: k. rodinné, pracovné vzťahy; k. všeobecnú radosť; strach mu kalí úsudok; k. hladinu politickej scény; Posledné pohľady na rodnú dedinu kalili akísi ožrani, čo cestovali, chvalabohu, opačným smerom. [R. Sloboda]; Nič nekalí našu súrodeneckú lásku. [P. Andruška]
opak. kalievať -va -vajú -val; dok.zakaliť, k 1, 3 i skaliť


kaliť sa -lí sa -lia sa kaľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa kalným, nepriehľadným; syn. mútiť sa: voda v jazere sa počas búrky kalí; víno, mušt sa kalí; kalí sa mi zrak
2. ▶ stávať sa horším; smerovať k horšiemu; kaziť sa, zhoršovať sa: rodinná súdržnosť sa začala kaliť; Radosť mám aj ja, aj keď sa mi v posledných piatich týždňoch kalí neistotou. [A. Bednár]
opak. kalievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok.zakaliť sa, k 2 i skaliť sa

kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovaťmútiť: kalí, múti vodu v studničkeznečisťovaťšpiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky

2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľzried. hartovaťpren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu

3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziťničiť: neúspech kalí, kazí našu radosťmariťhatiťnarúšaťrušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých


mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliťzakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé vínošpiniťznečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom

2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozumpliesťmýliť: plietli, mýlili ho nejasné rečiexpr.: balamutiťmítoriťmotať: dievčence mu balamutili, motali hlavuzavádzaťklamaťohlupovaťpodvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kaliť, -í, -ia, rozk. kaľ nedok. (čo)

1. spôsobovať zakalenie niečoho priehľadného, čistého, mútiť, znečisťovať: k. vodu; pren.: Strach kalí zmysly (Fel.) zhoršuje vnímavosť. Moju myseľ kalili pochybnosti (Šolt.) zatemňovali;

2. kaziť, narúšať, ničiť: k. deťom radosť (Gab.); Omrzelosť kalila náš život. (Vans.); k. niekomu šťastie (Tim.); k. náladu (Urb.); k. priateľské vzťahy (Karv.); sladkosť, ktorú žiaľ nekalí (Sládk.);

3. tech. zvyšovať tvrdosť a kvalitu kovu zohrievaním a prudkým ochladením: k. oceľ, k. sklo; pren. k. nových ľudí (Žáry) skúšať, zoceľovať v boji;

opak. kalievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 3 zakaliť, k 1, 2 skaliť

|| kaliť sa

1. stávať sa kalným, mútnym, nepriehľadným, nečistým: voda, víno sa kalí; Rieka sa kalí, múti (Heč.) od bahna; obloky sa kalili (Gráf) zrážala sa na nich para; pren. Oči sa kalia slzami. (Gab.) Nad Tatrou sa nebo kalí (Chal.) zaťahuje sa, pokrýva sa mrakmi;

2. kaziť sa, narúšať sa, ničiť sa: Zhoda začala sa kaliť. (Vlč.)

3. stávať sa tvrdým, pevným, odolným, zoceľovať sa: robotnícka trieda sa kalí v boji;

opak. kalievať sa;

dok. k 1, 3 zakaliť sa, k 1, 2 skaliť sa

kaliť nedok.
1. zsl mútiť, zakalovať vodu al. inú tekutinu: Nebiehaj po tem potoku, kalíž mi vodu! (Kunov SEN); Ňesmiéž vodi kaliť! (Bošáca TRČ)
2. strsl riedkym kalom al. vápnom niečo omazávať (napr. stenu domu): Na jar zme kalile pred Veľkou nocou (Čelovce MK); To sa šecko mazalo, kaľilo, riaďilo (Cerovo KRU)
3. zsl kováč. kovaním žeravého železa a chladením vo vode zvyšovať jeho tvrdosť: Tvrdá bapka sa pri kuvaní sipala, to mosel vedzet, jako kalit (Blatné MOD); Potom sa kaliu̯o, abi materiál biu̯ tvrčí (Kunov SEN)


kaliť sa nedok. gem mazať sa, omazávať sa: Deči, nekalte se tím blatom! (Kameňany REV)

kaliť ndk
1. znečisťovať, mútiť (obyč. vodu): čistu (vodu) kalitj (KoA 17. st); co by wodu nilsku kalitj mohlo (KT 1753); spurco: kaljm, zakalugem, sspinjm (KS 1763)
2. špiniť, mazať riedkym blatom: maculo: posskwrniti, káliti (WU 1750); svetú tvár poplyúvatz, kalyitz, briditz (HPS 1752); lutesco: blatnatjm, na blato obracám, kaljm (KS 1763);
x. pren hospodary kurew pro zisk chowagjce, ginjch kalya (KoB 1666) morálne špinia
3. zohriatím a prudkým ochladením zvyšovať tvrdosť a kvalitu kovu: pec skussuge ocelj pri kaleny (Le 1730); k. sa
1. (o vode) znečisťovať sa, stávať sa kalnou: (voda) se kalj, zanečisstuge (VP 1764)
2. špiniť sa, mazať sa: luto: mažem se, kaljm se z blatem (KS 1763)

kaliť kaliť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu