kaliť -ľ! nedok.
1. robiť kalným, zakaľovať: k. prameň; slzy k-ia zrak
2. kaziť, ničiť: k. radosť niekomu
3. tech. zohrievaním a prudkým ochladením zvyšovať tvrdosť (kovov), zakaľovať: k. oceľ;
pren. utužovať: k. priateľstvo v boji
// kaliť sa
1. stávať sa kalným, zakaľovať sa: víno sa k-í
2. kaziť sa (význ. 3): šťastie sa mu k-í
kaliť -lí -lia kaľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok.
kaliť sa -lí sa -lia sa kaľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok.
kalenie -nia s. tech., hut. ▶ ohrev nad prekryštalizačné teploty a také rýchle schladenie, že sa možné štruktúrne premeny viac-menej potlačia a oceľ ostane v nestabilnom stave, čím vzrastie jej tvrdosť a pevnosť: povrchové, indukčné k.; k. plameňom; k. sekáčov, vrtákov ▷ ↗ i kaliť
kaliť -lí -lia kaľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. (čo) 1. ▶ vírivým pohybom spôsobovať zakalenie niečoho čistého, priehľadného; syn. mútiť: k. rybník; k. vodu v studničke, v prameni 2. hut. ▶ prudko chladiť žeravý kov a tak zvyšovať jeho tvrdosť; syn. tvrdiť: k. rozžeravenú oceľ 3. ▶ spôsobovať zmätok zakrývajúci pravú skutočnosť; zneprehľadňovať situáciu, kaziť; znepríjemňovať: k. rodinné, pracovné vzťahy; k. všeobecnú radosť; strach mu kalí úsudok; k. hladinu politickej scény; Posledné pohľady na rodnú dedinu kalili akísi ožrani, čo cestovali, chvalabohu, opačným smerom. [R. Sloboda]; Nič nekalí našu súrodeneckú lásku. [P. Andruška] ▷ opak. kalievať -va -vajú -val; dok. ↗ zakaliť, k 1, 3 i skaliť
kaliť sa -lí sa -lia sa kaľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa kalným, nepriehľadným; syn. mútiť sa: voda v jazere sa počas búrky kalí; víno, mušt sa kalí; kalí sa mi zrak 2. ▶ stávať sa horším; smerovať k horšiemu; kaziť sa, zhoršovať sa: rodinná súdržnosť sa začala kaliť; Radosť mám aj ja, aj keď sa mi v posledných piatich týždňoch kalí neistotou. [A. Bednár] ▷ opak. kalievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ zakaliť sa, k 2 i skaliť sa
kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovať • mútiť: kalí, múti vodu v studničke • znečisťovať • špiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky
2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľ • zried. hartovať • pren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu
3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziť • ničiť: neúspech kalí, kazí našu radosť • mariť • hatiť • narúšať • rušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých
mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliť • zakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé víno • špiniť • znečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom
2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozum • pliesť • mýliť: plietli, mýlili ho nejasné reči • expr.: balamutiť • mítoriť • motať: dievčence mu balamutili, motali hlavu • zavádzať • klamať • ohlupovať • podvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť
kaliť, -í, -ia, rozk. kaľ nedok. (čo)
1. spôsobovať zakalenie niečoho priehľadného, čistého, mútiť, znečisťovať: k. vodu; pren.: Strach kalí zmysly (Fel.) zhoršuje vnímavosť. Moju myseľ kalili pochybnosti (Šolt.) zatemňovali;
2. kaziť, narúšať, ničiť: k. deťom radosť (Gab.); Omrzelosť kalila náš život. (Vans.); k. niekomu šťastie (Tim.); k. náladu (Urb.); k. priateľské vzťahy (Karv.); sladkosť, ktorú žiaľ nekalí (Sládk.);
3. tech. zvyšovať tvrdosť a kvalitu kovu zohrievaním a prudkým ochladením: k. oceľ, k. sklo; pren. k. nových ľudí (Žáry) skúšať, zoceľovať v boji;
opak. kalievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 3 zakaliť, k 1, 2 skaliť
|| kaliť sa
1. stávať sa kalným, mútnym, nepriehľadným, nečistým: voda, víno sa kalí; Rieka sa kalí, múti (Heč.) od bahna; obloky sa kalili (Gráf) zrážala sa na nich para; pren. Oči sa kalia slzami. (Gab.) Nad Tatrou sa nebo kalí (Chal.) zaťahuje sa, pokrýva sa mrakmi;
2. kaziť sa, narúšať sa, ničiť sa: Zhoda začala sa kaliť. (Vlč.)
3. stávať sa tvrdým, pevným, odolným, zoceľovať sa: robotnícka trieda sa kalí v boji;
opak. kalievať sa;
dok. k 1, 3 zakaliť sa, k 1, 2 skaliť sa
kaliť nedok. 1. zsl mútiť, zakalovať vodu al. inú tekutinu: Nebiehaj po tem potoku, kalíž mi vodu! (Kunov SEN); Ňesmiéž vodi kaliť! (Bošáca TRČ) 2. strsl riedkym kalom al. vápnom niečo omazávať (napr. stenu domu): Na jar zme kalile pred Veľkou nocou (Čelovce MK); To sa šecko mazalo, kaľilo, riaďilo (Cerovo KRU) 3. zsl kováč. kovaním žeravého železa a chladením vo vode zvyšovať jeho tvrdosť: Tvrdá bapka sa pri kuvaní sipala, to mosel vedzet, jako kalit (Blatné MOD); Potom sa kaliu̯o, abi materiál biu̯ tvrčí (Kunov SEN)
kaliť sa nedok. gem mazať sa, omazávať sa: Deči, nekalte se tím blatom! (Kameňany REV)
kaliť ndk 1. znečisťovať, mútiť (obyč. vodu): čistu (vodu) kalitj (KoA 17. st); co by wodu nilsku kalitj mohlo (KT 1753); spurco: kaljm, zakalugem, sspinjm (KS 1763) 2. špiniť, mazať riedkym blatom: maculo: posskwrniti, káliti (WU 1750); svetú tvár poplyúvatz, kalyitz, briditz (HPS 1752); lutesco: blatnatjm, na blato obracám, kaljm (KS 1763); x. pren hospodary kurew pro zisk chowagjce, ginjch kalya (KoB 1666) morálne špinia 3. zohriatím a prudkým ochladením zvyšovať tvrdosť a kvalitu kovu: pec skussuge ocelj pri kaleny (Le 1730); k. sa 1. (o vode) znečisťovať sa, stávať sa kalnou: (voda) se kalj, zanečisstuge (VP 1764) 2. špiniť sa, mazať sa: luto: mažem se, kaljm se z blatem (KS 1763)