kalamita -ty -mít ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ neočakávaná kritická situácia vyvolaná prírodnou katastrofou al. inou udalosťou, pohroma: ničivá, deštrukčná, viacdenná k.; snehová, veterná k.; dopravná, diaľničná k.; hospodárska, finančná k.; hmyzová k.; k. menšieho, väčšieho rozsahu; k. v zásobovaní pitnou vodou, chlebom; odstraňovať následky kalamity; povodňová k. postihla veľkú časť nížiny; Veterná smršť spôsobila rozsiahle kalamity v porastoch. [Pt 1999]
2. hovor. expr. ▶ nečakaná, nechcená udalosť, nepríjemnosť, mrzutosť; syn. šlamastika, pliaga: rodinná k.; predchádzať kalamitám; vybŕdnuť z kalamity; urobíš niekomu dobre a sám sa dostaneš do kalamity; Stačilo, aby s ním sedel nejaký slušne vyzerajúci priateľ, a jeho výzor, úsmev, poznámka dokázali kalamitu napraviť. [R. Sloboda]