kaderník -a mn. -ci m. odborník na úpravu žen. účesov; holič: ísť ku k-ovi;
kaderníčka -y -čok ž.;
kadernícky príd.: k. salón;
kaderníctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. kadernícky odbor
2. kadernícka prevádzkareň
kaderník -ka pl. N -íci G -kov m.
kaderník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ odborník vykonávajúci úpravu (ženských) vlasov; holič: dámsky, pánsky, detský k.; šikovný, zručný k.; celoslovenská súťaž kaderníkov a vizážistov; objednať sa, dať si urobiť účes u kaderníka; k. vytvoril pôsobivý večerný účes; vyučil sa za kaderníka; Žena zväčša vyhľadá kaderníka a drasticky mení svoj účes (dĺžku, kvalitu, farbu) vtedy, keď pociťuje potrebu radikálnej zmeny v živote. [InZ 2000] ▷ kaderníčka -ky -čok ž.: chýrna, vyhľadávaná k.; Celý život nič nerobí len relaxuje. Relax u kaderníčky, relax u kozmetičky, relax v saune. [V. Švenková]
holič odborník na strihanie a úpravu vlasov a na holenie: ísť k holičovi • kaderník (odborník na úpravu ženských účesov) • zastar.: barbier (Rázus) • frizér
kaderník p. holič
kaderník, -a, mn. č. -ci m. remeselník zaoberajúci sa úpravou ženských účesov: dámsky k., ísť ku k-ovi;
kaderníčka, -y, -čok ž.;
kadernícky príd.: k. salón závod pre úpravu ženských vlasov; k-e remeslo;
kaderníctvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) kadernícke remeslo;
2. kadernícky salón