kade zám. opyt. príslov.
1. expr. i kadeže vyj. otázku zacielenú na smer a na miesto, ktorým prechádza dej, kadiaľ: k. pôjdeme?
2. uvádza vzťaž. vetu miestnu, prívlastkovú al. predmetovú, kadiaľ: utekali, k. sa dalo; to je miesto, k. sme šli; uvidíme, k. zahnú; k. chodí, tade spieva
3. v spoj. so slovesami mať, byť a neurčitkom, ktoré vyj. (ne)možnosť konať dej, kadiaľ: (ne)má k. prejsť; tu jesto k. chodiť
bohviekade, bohviekadiaľ, pís. i bohvie kade, bohvie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania, po neznámych miestach, neznámymi miestami (často so záporným hodnotením); syn. čertviekade, čertviekadiaľ: túla sa b.; Mária iste trpela, keď videla, že moje myšlienky aj v jej prítomnosti blúdia bohviekade. [Ľ. Zúbek]
čertviekade, čertviekadiaľ, pís. i čertvie kade, čertvie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania (často so záporným hodnotením); syn. bohviekade, bohviekadiaľ: č. sa túlal
kadeľahšie, pís. i kade ľahšie prísl. expr. ▶ na vzdialenejšie miesto, preč, hocikam: pobrať sa, ísť, utekať k.; zdupkať k.; bež k.! zmizni; majiteľ bytu ho poslal k. vykázal ho; Popod pazuchy som sa mu prešmykol na ulicu a hybaj kadeľahšie. [L. Ťažký]; Prac sa, nenažranec, prac sa kadeľahšie! [L. Hagara]; Zlodej chcel ubziknúť kadeľahšie, policajt v civile mu v tom zabránil. [Sme 1997]
kade zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na smer a na miesto, ktorým prechádza dej; syn. kadiaľ: k. pôjdete domov?; k. sa dá prejsť?; k. sa k tebe dostanem?; k. sa ide do centra?; k. na diaľnicu?; Človeče boží, kade sa ty túlaš? Veď o tebe niet ani chýru, ani slychu! [L. Ťažký] 2. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu miestnu, prívlastkovú al. predmetovú; syn. kadiaľ: upozornil turistov, k. sa majú pustiť; zistíme, k. pôjdu ostatní; vyznačili, k. pôjde diaľničný obchvat; bili ho, k. zasiahli; Maruša sa smeje, kade chodí. [M. Zimková] 3. v spojení so slovesami mať, nemať al. byť, nebyť s neurčitkom plnovýznamového slovesa ▶ odkazuje na možnosť al. nemožnosť realizovať daný dej vzhľadom na smer a na miesto; syn. kadiaľ: nemá k. prejsť; ešte je k. uniknúť ◘ fraz. kade chodí, tade [niečo robí] neustále niečo robí; kade chodíš? kde sa túlaš?; kade ktorý kam kto mohol, hocikam: poschovávali sa kade ktorý ◘ parem. už je u nás po veselí, rozchoďme sa kade ktorý
ktohoviekade, ktohoviekadiaľ, pís. i ktohovie kade, ktohovie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania, po neznámych miestach (často so záporným hodnotením); nevedno kade; syn. bohviekade, bohviekadiaľ: tára sa k.
ktoviekade, ktoviekadiaľ, pís. i ktovie kade, ktovie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania, po neznámych miestach (často so záporným hodnotením); nevedno kade; syn. bohviekade, bohviekadiaľ: k. blúdil, kým to našiel; Doma by ma vykrstili, že sa túlam po nociach ktoviekade. [V. Bednár]
neviemkade, pís. i neviem kade zám. neurčité príslovkové hovor. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania; syn. čojaviemkade: pricestovali, prisťahovali sa z neviem kade; oproti mne od n. prichádza mestský autobus
kade 1. vyjadruje otázku zacielenú na smer al. na miesto, ktorým prechádza dej; ktorým smerom, ktorou cestou • kadiaľ: Kade, kadiaľ pôjdete do mesta? • expr.: kadeže • kadiaľže: Kadeže, kadiaľže sa vrátiš? • expr. ktorým ďahom
2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu • kadiaľ: uvidíme, kade prejdú; cesta, kade, kadiaľ prišli, bola pod vodou; liezli, kadiaľ mohli
ktoviekade, pís. i ktovie kade vyjadruje neurčitosť smeru al. miesta, ktorým prechádza dej • ktoviekadiaľ, pís. i ktovie kadiaľ • nevedno kade • nevedno kadiaľ: dostal sa sem ktoviekade, ktoviekadiaľ, nevedno kade • hovor.: ktohoviekade • ktohoviekadiaľ, pís. i ktohovie kade, ktohovie kadiaľ • hovor. expr.: ktožehoviekade • ktožehoviekadiaľ • bohviekade • čertviekade • bohviekadiaľ • čertviekadiaľ, pís. i ktožehovie kade, bohvie kade, čertvie kade atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): túla sa bohviekade, čertviekade; bohviekadiaľ, čertviekadiaľ ta preliezol
kade zám. prísl.
1. ktorým smerom, ktorou cestou, kadiaľ; uvádza vety a) opytovacie (priame i nepriame otázky), pýtame sa ňou na smer deja: Kade pôjdeš? Pýtal sa ma, kade pôjdem; b) vzťažné: Kade chodil a ako dlho, nepamätal sa. (Ondr.) Podišiel do brány, aby videl, kade pôjde otec s volmi. (Tim.)
2. niekedy má vo vzťažných vetách význam neurčitej príslovky kadekoľvek: Kade chodím, vždy len na to spomínam. (Jil.) Kade som šiel, všade mi ho vyhadzovali na oči. (Ráz.) Kade chodí, tade spieva.
● kade kto, kade ktorý kam kto môže, kam kto mohol: Ostatní sa postískajú v dome kade ktorý. (Ráz.);
kade-tade všelikade, bez cieľa, hocikade: (Deti) sa rozpŕchli kadetade po poli. (Ondr.)
(jedna) kaďa; (bez) kade; (ku) kadi; (vidím) kaďu; (ó) kaďa!; (o) kadi; (s) kaďou;
(štyri) kade; (bez) kadí; (ku) kadiam; (vidím) kade; (ó) kade!; (o) kadiach; (s) kaďami;