Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

kade zám. opyt. príslov.

1. expr. i kadeže vyj. otázku zacielenú na smer a na miesto, ktorým prechádza dej, kadiaľ: k. pôjdeme?

2. uvádza vzťaž. vetu miestnu, prívlastkovú al. predmetovú, kadiaľ: utekali, k. sa dalo; to je miesto, k. sme šli; uvidíme, k. zahnú; k. chodí, tade spieva

3. v spoj. so slovesami mať, byť a neurčitkom, ktoré vyj. (ne)možnosť konať dej, kadiaľ: (ne)má k. prejsť; tu jesto k. chodiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kade, kadeže zám. príslov.

bohviekade, bohviekadiaľ, pís. i bohvie kade, bohvie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania, po neznámych miestach, neznámymi miestami (často so záporným hodnotením); syn. čertviekade, čertviekadiaľ: túla sa b.; Mária iste trpela, keď videla, že moje myšlienky aj v jej prítomnosti blúdia bohviekade. [Ľ. Zúbek]


čertviekade, čertviekadiaľ, pís. i čertvie kade, čertvie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania (často so záporným hodnotením); syn. bohviekade, bohviekadiaľ: č. sa túlal


kadeľahšie, pís. i kade ľahšie prísl. expr. ▶ na vzdialenejšie miesto, preč, hocikam: pobrať sa, ísť, utekať k.; zdupkať k.; bež k.! zmizni; majiteľ bytu ho poslal k. vykázal ho; Popod pazuchy som sa mu prešmykol na ulicu a hybaj kadeľahšie. [L. Ťažký]; Prac sa, nenažranec, prac sa kadeľahšie! [L. Hagara]; Zlodej chcel ubziknúť kadeľahšie, policajt v civile mu v tom zabránil. [Sme 1997]


kade zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na smer a na miesto, ktorým prechádza dej; syn. kadiaľ: k. pôjdete domov?; k. sa dá prejsť?; k. sa k tebe dostanem?; k. sa ide do centra?; k. na diaľnicu?; Človeče boží, kade sa ty túlaš? Veď o tebe niet ani chýru, ani slychu! [L. Ťažký]
2. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu miestnu, prívlastkovú al. predmetovú; syn. kadiaľ: upozornil turistov, k. sa majú pustiť; zistíme, k. pôjdu ostatní; vyznačili, k. pôjde diaľničný obchvat; bili ho, k. zasiahli; Maruša sa smeje, kade chodí. [M. Zimková]
3. v spojení so slovesami mať, nemať al. byť, nebyť s neurčitkom plnovýznamového slovesa ▶ odkazuje na možnosť al. nemožnosť realizovať daný dej vzhľadom na smer a na miesto; syn. kadiaľ: nemá k. prejsť; ešte je k. uniknúť
fraz. kade chodí, tade [niečo robí] neustále niečo robí; kade chodíš? kde sa túlaš?; kade ktorý kam kto mohol, hocikam: poschovávali sa kade ktorýparem. už je u nás po veselí, rozchoďme sa kade ktorý


ktohoviekade, ktohoviekadiaľ, pís. i ktohovie kade, ktohovie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania, po neznámych miestach (často so záporným hodnotením); nevedno kade; syn. bohviekade, bohviekadiaľ: tára sa k.


ktoviekade, ktoviekadiaľ, pís. i ktovie kade, ktovie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania, po neznámych miestach (často so záporným hodnotením); nevedno kade; syn. bohviekade, bohviekadiaľ: k. blúdil, kým to našiel; Doma by ma vykrstili, že sa túlam po nociach ktoviekade. [V. Bednár]


neviemkade, pís. i neviem kade zám. neurčité príslovkové hovor. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania; syn. čojaviemkade: pricestovali, prisťahovali sa z neviem kade; oproti mne od n. prichádza mestský autobus

kade 1. vyjadruje otázku zacielenú na smer al. na miesto, ktorým prechádza dej; ktorým smerom, ktorou cestou • kadiaľ: Kade, kadiaľ pôjdete do mesta?expr.: kadežekadiaľže: Kadeže, kadiaľže sa vrátiš?expr. ktorým ďahom

2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu • kadiaľ: uvidíme, kade prejdú; cesta, kade, kadiaľ prišli, bola pod vodou; liezli, kadiaľ mohli


ktoviekade, pís. i ktovie kade vyjadruje neurčitosť smeru al. miesta, ktorým prechádza dej • ktoviekadiaľ, pís. i ktovie kadiaľnevedno kadenevedno kadiaľ: dostal sa sem ktoviekade, ktoviekadiaľ, nevedno kadehovor.: ktohoviekadektohoviekadiaľ, pís. i ktohovie kade, ktohovie kadiaľhovor. expr.: ktožehoviekadektožehoviekadiaľbohviekadečertviekadebohviekadiaľčertviekadiaľ, pís. i ktožehovie kade, bohvie kade, čertvie kade atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): túla sa bohviekade, čertviekade; bohviekadiaľ, čertviekadiaľ ta preliezol

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kade zám. prísl.

1. ktorým smerom, ktorou cestou, kadiaľ; uvádza vety a) opytovacie (priame i nepriame otázky), pýtame sa ňou na smer deja: Kade pôjdeš? Pýtal sa ma, kade pôjdem; b) vzťažné: Kade chodil a ako dlho, nepamätal sa. (Ondr.) Podišiel do brány, aby videl, kade pôjde otec s volmi. (Tim.)

2. niekedy má vo vzťažných vetách význam neurčitej príslovky kadekoľvek: Kade chodím, vždy len na to spomínam. (Jil.) Kade som šiel, všade mi ho vyhadzovali na oči. (Ráz.) Kade chodí, tade spieva.

kade kto, kade ktorý kam kto môže, kam kto mohol: Ostatní sa postískajú v dome kade ktorý. (Ráz.);

kade-tade všelikade, bez cieľa, hocikade: (Deti) sa rozpŕchli kadetade po poli. (Ondr.)

Morfologický analyzátor

kaďa podstatné meno, ženský rod

(jedna) kaďa; (bez) kade; (ku) kadi; (vidím) kaďu; (o) kadi; (s) kaďou;

(štyri) kade; (bez) kadí; (ku) kadiam; (vidím) kade; (o) kadiach; (s) kaďami;

kaďe? kaďe?
kaďa
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) kaďa
G (bez) kade
D (ku) kadi
A (vidím) kaďu
L (o) kadi
I (s) kaďou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) kade
G (bez) kadí
D (ku) kadiam
A (vidím) kade
L (o) kadiach
I (s) kaďami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor