kade zám. opyt. príslov.
1. expr. i kadeže vyj. otázku zacielenú na smer a na miesto, ktorým prechádza dej, kadiaľ: k. pôjdeme?
2. uvádza vzťaž. vetu miestnu, prívlastkovú al. predmetovú, kadiaľ: utekali, k. sa dalo; to je miesto, k. sme šli; uvidíme, k. zahnú; k. chodí, tade spieva
3. v spoj. so slovesami mať, byť a neurčitkom, ktoré vyj. (ne)možnosť konať dej, kadiaľ: (ne)má k. prejsť; tu jesto k. chodiť
kade 1. vyjadruje otázku zacielenú na smer al. na miesto, ktorým prechádza dej; ktorým smerom, ktorou cestou • kadiaľ: Kade, kadiaľ pôjdete do mesta? • expr.: kadeže • kadiaľže: Kadeže, kadiaľže sa vrátiš? • expr. ktorým ďahom
2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu • kadiaľ: uvidíme, kade prejdú; cesta, kade, kadiaľ prišli, bola pod vodou; liezli, kadiaľ mohli
ktoviekade, pís. i ktovie kade vyjadruje neurčitosť smeru al. miesta, ktorým prechádza dej • ktoviekadiaľ, pís. i ktovie kadiaľ • nevedno kade • nevedno kadiaľ: dostal sa sem ktoviekade, ktoviekadiaľ, nevedno kade • hovor.: ktohoviekade • ktohoviekadiaľ, pís. i ktohovie kade, ktohovie kadiaľ • hovor. expr.: ktožehoviekade • ktožehoviekadiaľ • bohviekade • čertviekade • bohviekadiaľ • čertviekadiaľ, pís. i ktožehovie kade, bohvie kade, čertvie kade atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): túla sa bohviekade, čertviekade; bohviekadiaľ, čertviekadiaľ ta preliezol
kade zám. prísl.
1. ktorým smerom, ktorou cestou, kadiaľ; uvádza vety a) opytovacie (priame i nepriame otázky), pýtame sa ňou na smer deja: Kade pôjdeš? Pýtal sa ma, kade pôjdem; b) vzťažné: Kade chodil a ako dlho, nepamätal sa. (Ondr.) Podišiel do brány, aby videl, kade pôjde otec s volmi. (Tim.)
2. niekedy má vo vzťažných vetách význam neurčitej príslovky kadekoľvek: Kade chodím, vždy len na to spomínam. (Jil.) Kade som šiel, všade mi ho vyhadzovali na oči. (Ráz.) Kade chodí, tade spieva.
● kade kto, kade ktorý kam kto môže, kam kto mohol: Ostatní sa postískajú v dome kade ktorý. (Ráz.);
kade-tade všelikade, bez cieľa, hocikade: (Deti) sa rozpŕchli kadetade po poli. (Ondr.)
(jedna) kaďa; (bez) kade; (ku) kadi; (vidím) kaďu; (ó) kaďa!; (o) kadi; (s) kaďou;
(tri) kade; (bez) kadí; (ku) kadiam; (vidím) kade; (ó) kade!; (o) kadiach; (s) kaďami;