kade zám. opyt. príslov.
1. expr. i kadeže vyj. otázku zacielenú na smer a na miesto, ktorým prechádza dej, kadiaľ: k. pôjdeme?
2. uvádza vzťaž. vetu miestnu, prívlastkovú al. predmetovú, kadiaľ: utekali, k. sa dalo; to je miesto, k. sme šli; uvidíme, k. zahnú; k. chodí, tade spieva
3. v spoj. so slovesami mať, byť a neurčitkom, ktoré vyj. (ne)možnosť konať dej, kadiaľ: (ne)má k. prejsť; tu jesto k. chodiť
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
bohviekade, pís. i bohvie kade zám. neurčité príslovkové
čertviekade, pís. i čertvie kade zám. neurčité príslovkové
čojaviemkade, pís. i čojaviem kade zám. neurčité príslovkové
kadeľahšie, kade ľahšie prísl.
kade zám. opytovacie príslovkové
ktohoviekade, pís. i ktohovie kade zám. neurčité príslovkové
ktoviekade, pís. i ktovie kade zám. neurčité príslovkové
neviemkade, pís. i neviem kade zám. neurčité príslovkové
bohviekade, bohviekadiaľ, pís. i bohvie kade, bohvie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania, po neznámych miestach, neznámymi miestami (často so záporným hodnotením); syn. čertviekade, čertviekadiaľ: túla sa b.; Mária iste trpela, keď videla, že moje myšlienky aj v jej prítomnosti blúdia bohviekade. [Ľ. Zúbek]
čertviekade, čertviekadiaľ, pís. i čertvie kade, čertvie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania (často so záporným hodnotením); syn. bohviekade, bohviekadiaľ: č. sa túlal
kadeľahšie, pís. i kade ľahšie prísl. expr. ▶ na vzdialenejšie miesto, preč, hocikam: pobrať sa, ísť, utekať k.; zdupkať k.; bež k.! zmizni; majiteľ bytu ho poslal k. vykázal ho; Popod pazuchy som sa mu prešmykol na ulicu a hybaj kadeľahšie. [L. Ťažký]; Prac sa, nenažranec, prac sa kadeľahšie! [L. Hagara]; Zlodej chcel ubziknúť kadeľahšie, policajt v civile mu v tom zabránil. [Sme 1997]
kade zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na smer a na miesto, ktorým prechádza dej; syn. kadiaľ: k. pôjdete domov?; k. sa dá prejsť?; k. sa k tebe dostanem?; k. sa ide do centra?; k. na diaľnicu?; Človeče boží, kade sa ty túlaš? Veď o tebe niet ani chýru, ani slychu! [L. Ťažký] 2. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu miestnu, prívlastkovú al. predmetovú; syn. kadiaľ: upozornil turistov, k. sa majú pustiť; zistíme, k. pôjdu ostatní; vyznačili, k. pôjde diaľničný obchvat; bili ho, k. zasiahli; Maruša sa smeje, kade chodí. [M. Zimková] 3. v spojení so slovesami mať, nemať al. byť, nebyť s neurčitkom plnovýznamového slovesa ▶ odkazuje na možnosť al. nemožnosť realizovať daný dej vzhľadom na smer a na miesto; syn. kadiaľ: nemá k. prejsť; ešte je k. uniknúť ◘ fraz. kade chodí, tade [niečo robí] neustále niečo robí; kade chodíš? kde sa túlaš?; kade ktorý kam kto mohol, hocikam: poschovávali sa kade ktorý ◘ parem. už je u nás po veselí, rozchoďme sa kade ktorý
ktohoviekade, ktohoviekadiaľ, pís. i ktohovie kade, ktohovie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania, po neznámych miestach (často so záporným hodnotením); nevedno kade; syn. bohviekade, bohviekadiaľ: tára sa k.
ktoviekade, ktoviekadiaľ, pís. i ktovie kade, ktovie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania, po neznámych miestach (často so záporným hodnotením); nevedno kade; syn. bohviekade, bohviekadiaľ: k. blúdil, kým to našiel; Doma by ma vykrstili, že sa túlam po nociach ktoviekade. [V. Bednár]
neviemkade, pís. i neviem kade zám. neurčité príslovkové hovor. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania; syn. čojaviemkade: pricestovali, prisťahovali sa z neviem kade; oproti mne od n. prichádza mestský autobus
kade 1. vyjadruje otázku zacielenú na smer al. na miesto, ktorým prechádza dej; ktorým smerom, ktorou cestou • kadiaľ: Kade, kadiaľ pôjdete do mesta? • expr.: kadeže • kadiaľže: Kadeže, kadiaľže sa vrátiš? • expr. ktorým ďahom
2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu • kadiaľ: uvidíme, kade prejdú; cesta, kade, kadiaľ prišli, bola pod vodou; liezli, kadiaľ mohli
ktoviekade, pís. i ktovie kade vyjadruje neurčitosť smeru al. miesta, ktorým prechádza dej • ktoviekadiaľ, pís. i ktovie kadiaľ • nevedno kade • nevedno kadiaľ: dostal sa sem ktoviekade, ktoviekadiaľ, nevedno kade • hovor.: ktohoviekade • ktohoviekadiaľ, pís. i ktohovie kade, ktohovie kadiaľ • hovor. expr.: ktožehoviekade • ktožehoviekadiaľ • bohviekade • čertviekade • bohviekadiaľ • čertviekadiaľ, pís. i ktožehovie kade, bohvie kade, čertvie kade atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): túla sa bohviekade, čertviekade; bohviekadiaľ, čertviekadiaľ ta preliezol
kade zám. prísl.
1. ktorým smerom, ktorou cestou, kadiaľ; uvádza vety a) opytovacie (priame i nepriame otázky), pýtame sa ňou na smer deja: Kade pôjdeš? Pýtal sa ma, kade pôjdem; b) vzťažné: Kade chodil a ako dlho, nepamätal sa. (Ondr.) Podišiel do brány, aby videl, kade pôjde otec s volmi. (Tim.)
2. niekedy má vo vzťažných vetách význam neurčitej príslovky kadekoľvek: Kade chodím, vždy len na to spomínam. (Jil.) Kade som šiel, všade mi ho vyhadzovali na oči. (Ráz.) Kade chodí, tade spieva.
● kade kto, kade ktorý kam kto môže, kam kto mohol: Ostatní sa postískajú v dome kade ktorý. (Ráz.);
kade-tade všelikade, bez cieľa, hocikade: (Deti) sa rozpŕchli kadetade po poli. (Ondr.)
kade i kadek (kadzi, káj, kajek) I. zám. opyt. príslov. csl kadiaľ, ktorým smerom: Tak sa nacicaju mädom a tag ho roznosia zo sebou, käďe tajdu (Čelovce MK); Cesti makké pres pole, kade blíš? (Brestovany TRN); A vipitovau̯a sa ho, káj pújde a de bude zaz nocovat (Záh. Bystrica BRA); Sedeu̯ si na cest, káj mjeli ít s kaštíla na sobáš (Jablonové MAL); Kadzi śe da prejsc? (Čemerné VRN); Bo kadzi źima idze, tamadz vidze (Nemecké SOB) F. kajeg iďen, šajeg hiňem (Čičmany ŽIL) - nikde sa mi nedarí II. spoj. podraď. zvol, lipt, or, vsl vyjadruje tesnú časovú následnosť; len, čo, sotva, hneď ako: Nuš käďe zavrčaľi na husľoch, uš som bola tam (Žaškov DK); Začali zme robic, kadzi slunko višlo (Studenec LVO); Kadzi prišol, doraz bulo veśelo (Kendice PRE); Kadzig viroslo (kurča), ta už zme ho ňešľi do Košic predac (Kokšov-Bakša KOŠ)
kadek p. kade
kadzi p. kade
kajek p. kade
káj p. kade
kade [ka-, kä-, ke-], kady [-dy, -dzi] zám prísl 1. ktorým smerom, kadiaľ a. opyt: vkasste, kiade hradsku czestu drzite (TRENČÍN 1587) b. vzťažné: kade prebrali pres zyta, ty mysta orawali (TRENČÍN 1575); isyel, kyedye ynša lydye chodye (ŠÁŠOV 1582 SD); czestu, kedye powedugi; czesta wrchom, kadye vkazowal (TRENČÍN 1587); (ludia) chodili, kadie se komu zdalo (D. MOTEŠICE 1639); dwere, kadi se do pekarnyi chodj (TRENČÍN 1645); tulal se sem y tam, ale kde a kade, wedety nemuže (s. l. 1690-04); chodili, kede chtelj (CINKOTA 1714); kade bol dryek wodi Beleg (L. HRÁDOK 1766); mluwil, že kadge se ko mne približj, že mne nožem prekole (L. MIKULÁŠ 1786); L. (deti) nebehagte kaczi tacze (SJ 18. st) bez cieľa, všelikade 2. na ktorom mieste, kde: kadye potrebne bylo, gest nowy, šyndyelom poprawene (DUBNICA n. V. 1720); jaku robotu za te dwa dutky mi rozkažu, ta urobim, lebo nemam kady vzac (BERTOTOVCE 1786 LP) 3. na viacerých miestach, kdekade: manholt gest lystu ssyrokeho, kade skrčeneho (HL 17. st)
kady p. kade