kadečo, kdečo zám. neurč. expr. vyj. mnohosť s odtienkom náhodnej rozličnosti, všeličo: dozvedel sa k., treba k. zariadiť
kadečo, kdečo -čoho -čomu -čo -čom -čím zám. neurčité substantívne hovor. ▶ odkazuje na mnohosť vecí, javov s odtienkom náhodnej rozličnosti, všeličo, hocičo, hocčo: k. sa vraví, povráva; podozvedal sa k.; stať sa môže k.; zaujíma sa o k.; v mladosti k. povystrájal; prišli cudzí ľudia a k. sa spytovali; premýšľa o kadečom, kdečom; k. jej zišlo na um; izba je kadečím, kdečím zahádzaná; Chodili za ním s kadečím a on ich pre kadečo citoval k sebe. [P. Karvaš]; Nezaťažuj si hlavu ľuďmi, ktorí ti kadečo natárajú. [P. Andruška]; Státisíce ľudí využili ponuku rozličných fondov a pritom podpísali zmluvy, v ktorých sa fondom ku kdečomu zaviazali. [Pt 1998]
hocičo 1. vyjadruje ľubovoľnosť, rozmanitosť pri výbere veci al. javu; expr. označuje niečo bezcenné, málo hodnotné, zlé, nepriaznivé al. záporné • hocčo • čokoľvek: zje hocičo, čokoľvek, čo mu dajú; hocčo mu môžeš kúpiť • všeličo • ledačo • kadečo • kdečo: všeličím sa mu môžeš zavďačiť; postaviť dom nie je hocičo; ledačo, kdečo vie opraviť • hovor.: bárčo • bársčo: myslí si, že si bárčo, bársčo môže dovoliť • to i ono • to alebo ono • to či ono: to i ono ho rozčuľuje; nech robí to či ono, nikdy nie sú spokojní • zastar. všeliniečo (Kukučín)
2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú • hocčo • čo • čokoľvek: urobí, hocičo, hocčo budú od neho žiadať; napíšem, čo, čokoľvek budeš chcieť
kadečo p. hocičo 1, všeličo 1
všeličo 1. označuje veľa rozličných vecí, všetko možné • kdečo • kadečo: všeličo, kdečo sa musí ešte naučiť; tam dostať kadečo, všeličo • ledačo: ledačo, všeličo sa nám tu nepáči • expr.: hory-doly • to i ono • všetko možné: nasľuboval hory-doly, to i ono • hovor. expr. hento-toto • hento a toto • zastar. všeliniečo
2. p. hocičo 1
kadečo zám. neurč. všeličo, rozličné veci: Ja som už sveta skúsil, viem kadečo poradiť. (Jégé) Police boli kadečím preplnené. (Kuk.) Chodili za ním s kadečím. (Karv.)