kachle -chieľ/-chlí ž. pomn. zariadenie na vykurovanie miestností: stavané, naftové, akumulačné k.;
kachľový2 príd.: k-é dvierka;
kachličky -čiek ž. pomn. zdrob.
kachle kachieľ/kachlí ž. pomn.
kachle kachieľ/kachlí ž. pomn. ⟨nem. ‹ lat. ‹ gr.⟩ ▶ zariadenie na vykurovanie miestností (spravidla napojené na komínové prieduchy), ktoré vyrába, rozvádza a šíri teplo do určeného priestoru: stabilné k.; elektrické akumulačné k.; naftové k.; stáložiarne k.; kovové, murované k.; kozubové k.; k. na tuhé, kvapalné, plynné palivo; zakúriť v kachliach; priložiť do kachieľ; zlepšiť ťah kachlí; V kachliach praskoce voňavé drevo. [J. Gavalcová]; V Bardejove v roku 1428 postavil kachle z kachlíc košický majster. [VNK 2001] ▷ kachličky -čiek ž. pomn. zdrob. i expr.: kúriť petrolejovými kachličkami; Zosadli sa tesne okolo kachličiek. Rum rozvoniaval. [V. Mináč]
kachle zariadenie na vykurovanie miestností • pec: liatinové kachle, liatinová pec; prikladať do kachieľ, do pece • piecka: kachľová piecka
kachle, -chieľ/-chlí ž. pomn. zariadenie na vykurovanie miestností uhlím, drevom a pod., pec: liatinové k.; stavané k. z kachličiek; elektrické k., stáložiarne k. ktoré dlho držia teplo; pilinové k. v ktorých sa spaľujú piliny; zakúriť, priložiť do kachieľ;
kachľový príd.: k-é dvierka na kachliach;
kachličky, -čiek ž. zdrob.
kafeľ p. kachle
kafli p. kachle
kachle ž. pomn. i kacheľ m. (kafľi, kafeľ) pec na vyhrievanie: Aľe to máťe ústreďnuo kúreňá f tích Košicách, či ľen tak f kachľoch? (Dol. Lehota DK); Nekladz už do tich kachlí! (Nandraž REV); A volakedi nebívalo šporhelóf, také kachle bívali (Ružindol TRN); Polož do kafľou, bo vihaśňe! (Udavské HUM); Taki šumni kafeľ sebe daľi postavic (Dl. Lúka BAR); kacheľ (Studenec LVO) L. kachle sa jím zvalili (Bošáca TRČ) - narodilo sa im dieťa
kachle ž pomn pec na vykurovanie miestnosti obyč. stavaná z kachieľ: od postaweny nowych kachiel (ORAVA 1618); kachle nebo peczi (TRNAVA 1635); kotlik w kachloch; lawiczky okolo kachjel; wymazawanga kachly (ŽILINA 1666; 1700-02); kahle kurival (JASENICA 1704); kachle z kozubom (L. JÁN 1773); -ový príd: do čelisty kachlowích (HK 18. st); -ičky dem: pec pekarska, wedle nj kachlickj (M. JÁN 1697); w izbe kachliczkj czerwene sproste k peci pristawene (TRENČÍN 1713); okolo kachličiek lavicky (LEDNICA 1721)