kacír -a m.
1. vyznávač učenia odchylného od oficiálnej cirk. náuky, heretik, bludár
2. zástanca názorov nesúhlasiacich s platnými doktrínami (v umení, politike ap.), úchylkár;
kacírka -y -rok ž.;
kacírsky príd. i prísl.;
kacírstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. ku kacír
2. kacírska myšlienka, kacírsky čin
kacír -ra pl. N -ri m.
kacír -ra pl. N -ri m. ⟨nem. ‹ lat. ‹ gr.⟩ 1. cirk. ▶ pokrstený človek, ktorý popiera určitý článok viery al. o ňom pochybuje; zástanca odchýlky od oficiálnej vierouky niektorých kresťanských cirkví; syn. heretik: vyhlásení, známi kacíri; exkomunikovať kacírov 2. trochu expr. ▶ kto odmieta uznávané, platné zásady, myšlienky (v umení, v politike a pod.): nepolepšiteľný k.; k. v poézii, v dráme; kolegovia ho považujú za kacíra ▷ kacírka -ky -rok ž.: exkomunikovaná k.; stredoveké upaľovanie kacírok na hraniciach
kacír -a m. (kacírka -y ž.) ‹n < l < g› kto sa dopúšťa kacírstva, bludár, heretik;
kacírsky1 príd.: k-e názory;
kacírsky2 prísl.
kacír prívrženec al. hlásateľ názorov, ktoré sa odchyľujú od oficiálnej cirkevnej, umeleckej a inej doktríny, ideológie al. praxe • heretik • bludár: stredovekí kacíri, heretici, bludári • pejor. úchylkár • odpadlík (kto sa zriekol príslušnosti k istej idei) • zablúdenec • poblúdenec
odpadlík kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, národu a pod.: odpadlík od viery • kacír • heretik • bludár • kniž. apostata (vyznávač učenia odchylného od oficiálnej cirkevnej náuky; zástanca názorov nesúhlasiacich s platnými doktrínami) • schizmatik (priaznivec rozkolu v cirkvi) • odrodilec • pejor. renegát • zastar. odrod (kto sa odrodil, obyč. národu) • disident (kto nesúhlasí s jestvujúcim politickým systémom) • expr. odštiepenec • pejor. úchylkár (kto sa dopúšťa úchylky od politickej línie)
p. aj zradca
kacír, -a m. cirk. kto sa pridŕža odsúdeného cirkvou al. hlása takéto učenie, odpadlík od cirkvi, bludár, heretik: vyhlásiť niekoho za k-a;
kacírka, -y, -rok ž.;
kacírsky príd. i prísl.: k-e učenie, k-e knihy namierené proti cirkvi; pren. hovor. k. názor, k-a myšlienka odvážna, odporujúca všeobecne uznávanému názoru;
kacírstvo, -a str. bludárstvo
kacír m nem odpadlík od cirkvi, bludár, heretik: kacirowe anebo nawki Kristoweg potupitele a protiwniczi czirkewni (TC 1631); ruhawičný kacyr (DuP 1716); pro kaciruw, bludaruw, newercuw gsu muki prichistane (MK 18. st); -sky príd: kacirska lež (TP 1691); kacýrské učenj (AgS 1708); z kacirskimi bludy (DuH 1726); knihi kacjrske (LKa 1736); -stvo [-o, -i] s odpadlíctvo, heréza: mnoho kaczirstwa se nachazelo pri cirkwi (TC 1631); haeresis: kacyrstwo (AS 1728); haeres: kacyrstwy rota (ASL 1740); kacirstwi wiwrátil (VP 1764); -ka, -kyňa ž: kacirka swatostnj chleb od kneze wzala (DuM 1718); kacirkina, čarodegnice, postupnice od wiry (PeP 1771)