kabinetný [-n-] -ná -né príd. 1. kniž. 2. st. -nejší ▶ vysoko teoretický, nespätý s praxou, odtrhnutý od reálneho života, zameraný čisto teoreticky; uskutočňovaný v rámci úzkej skupiny ľudí, uzavretý: k. výskum; k. intelektuál, učenec, literát, historik; kabinetná izolovanosť; dnes prevládajú kabinetnejšie formy etnologického bádania 2. ▶ majúci veľmi vysokú úroveň, vyberaný, znamenitý: k. román; k. odborník, znalec jazykov; kabinetná zbierka Evanjelického lýcea v Bratislave unikátna □ vin. kabinetné víno akostné, výberové, s vysokou cukornatosťou 3. i publ. ▶ súvisiaci s najvyšším výkonným orgánom štátnej moci, s vládou, s kabinetom, vládny: kabinetní ministri; kabinetná debata medzi ministrami (na zasadnutí vlády a pod.); kabinetná politika; k. prípis ◘ fraz. kabinetná ukážka al. kabinetný príklad niečoho dokonalá, veľmi presvedčivá realizácia