kabinet -u m.
1. miestnosť na škol. pomôcky: zemepisný, fyzikálny k.
2. menšie výskumné al. metodické pracovisko: fonetický k., orientalistický k.
3. ministri, vláda (v niekt. štátoch): vládny k. vláda; britský k.;
kabinetový príd.: k-é dvere;
kabinetný príd.
1. kniž. odtrhnutý od života, uzavretý do seba, salónny: k. vedec, filozof
2. týkajúci sa kabinetu, vlády
3. dokonalý, klasický, vybraný: k-á ukážka komorného spevu;
kabinetík -a m. zdrob. k 1
kabinet [-n-] -tu pl. N -ty m.
kabinet [-n-] -tu pl. N -ty m. ⟨fr.⟩ 1. ▶ miestnosť určená na duševnú prácu al. na porady, väčšia pracovňa, kancelária: k. riaditeľa, vedúceho oddelenia 2. ▶ miestnosť (v škole, múzeu a inde), v ktorej sú umiestnené rozličné školské pomôcky, zbierky a pod.: zemepisný, dejepisný, prírodopisný, hudobný k.; k. fyziky, chémie; k. didaktickej techniky; k. rukopisov, starých tlačí; k. numizmatiky 3. ▶ špecializované oddelenie, menší vedecký ústav: propagačný k.; kardiologický k. polikliniky; metodický k. pracovisko zostavujúce a vydávajúce metodické pomôcky a príručky 4. i publ. ▶ (v niektorých krajinách) najvyšší výkonný orgán štátnej moci a správy, vláda: vládny k.; zasadnutie kabinetu; k. pripravil návrh, novelu zákona; schôdzka sa uskutočnila v bratislavskom sídle kabinetu; členovia britského kabinetu nehlasovali jednotne ▷ kabinetík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1: utiahnuť sa do svojho kabinetíka
kabinet -u m. ‹f›
1. miestnosť pre (školské) zbierky, odborná pracovňa; (kedysi) menšia miestnosť v renesančnom paláci pre zbierky cenných predmetov
2. menšie (vedecké) pracovisko: fonetický k.
3. (v niektorých štátoch) zbor ministrov, vláda: vojnový k.
4. (predtým) menší úrad, kancelária 1: ministrov k. (dnes) sekretariát; tajný k. (v monarchiách) úrad vykonávajúci panovníkove rozkazy; čierny k. (v monarchiách) tajná policajná výzvedná služba
5. renesančná al. baroková skrinka na vysokých nohách zdobená intarziou, s mnohými priehradkami a zásuvkami na uloženie šperkov a pod.
kabinet 1. p. vláda 1 2. p. pracovňa
pracovňa miestnosť, kde sa pracuje, obyč. duševne • kabinet: pracovňa, kabinet vedca • kancelária (miestnosť na úradovanie): kancelária riaditeľa
p. aj kancelária
vláda 1. najvyšší výkonný orgán štátnej moci a správy: vláda republiky, zostaviť vládu • kabinet: britský kabinet
2. spravovanie štátu, krajiny; rozhodujúce postavenie: boj o vládu; za vlády Svätopluka • moc: ujať sa moci, uchopiť moc • panstvo: panstvo Turkov na Slovensku • nadvláda (rozhodujúci vplyv): vyslobodiť sa z koloniálnej nadvlády
3. p. sila 1
kabinet, -u m.
1. miestnosť na porady, pracovňa: k. ministra;
2. škol. miestnosť na zbierky a učebné pomôcky: zemepisný, prírodopisný k.;
3. malá miestnosť v byte, izbička;
4. polit. ministerská rada v niektorých štátoch, vláda;
5. menší vedecký ústav: K. právnych vied;
kabinetný príd.: k-é zbierky prírodopisné zbierky v škole; polit. k. systém organizácia vlády v niektorých štátoch; pren. k-á otázka (Vaj.) teoretická, nesúvisiaca s praxou; Scéna je kabinetnou ukážkou realistického zobrazovania (Mráz) jedinečnou, dokonalou; k. kus (Vlč.) vzácny;
kabinetne prísl.;
kabinetový príd.: k-é dvere na kabinete;
kabinetík, -a m. zdrob. k 1-3
gabinet p. kabinet
kabinet [k-, g-] m fr 1. skriňa na spisy, dokumenty: armaryka aneb kabinet (s. l. 1747) 2. pracovňa: kázal mu prísť do swého gabínétu (DS 1795)